utorok, 29. januára 2013

Zelená bodka.

Padám do mnohých vankúšov. Zvraštím obočie a oči mi zvlhnú pri obrazoch, ktoré sa nekontrolovateľne mihajú na mojich viečkach. Zhlboka dýcham pri spomienkach na to čo mohlo byť. 
Hrial ako piecka. Boli sme zamotaní do nehy, deti ovinuté bielymi paplónmi chcenia. 
Rýchlo myknem hlavom a odoženiem tie predstavy. Otvorím oči a rozhliadnem sa navôkol. Otvorené okno a ruch mesta ma privítajú späť v realite.
Láska je najkrajšia ilúzia, najlepšia kurva akú som kedy mala.
Vravela som už, že mal krásne ruky? Dlhé prsty, jemnú pokožku a krátke nechty. Bol to umelec... 
Jeho umením som bola ja. Pretváral ma, vlieval sa do mňa, urobil zo mňa ženu akú som v zrkadle nikdy predtým nevidela.
Milovala som keď mi nechtami mi prechádzal po zápästiach, nemusel robiť veľa a celé moje telo sa zvíjalo v kŕči. 
Keď držal nôž a s výrazom šialenca mi kreslil po tele ornamenty, bola som ticho ako myška. Nevydala som som ani hlásku, len pohľad prezrádzal že šaliem. Vyliezť z vlastnej kože by bolo málo.
Fúú, ešte teraz sa mi ťažko dýcha, keď si na to spomeniem.

(pustite si pesničku)

5 komentárov:

  1. nič lepšie na dnes by ani byť nemohlo ...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. velmi krasne a vystizne napisane *.*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. stručné, jasné, výstižné...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jako z nějaké knížky! (na)Píšeš nějakou? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ď. ♥
      raz by som chcela, ale až keď budem veľká..:)

      Odstrániť