utorok, 14. mája 2013

Nenásytnosť

Vyzleč sa. Daj zo seba dolu všetky vrstvy šiat a nezabudni na spodnú bielizeň. Beztak ťa neochráni. Keď to urobíš, ošúp aj pokožku. Extra zamrežovnaou štvoritou žiletkou, prípadne kuchynským strúhadlom na bielenie zemiakov. Aj tak si nahá, aj tak ťa už dávno celú má. Na čo čakáš?
Vyzúvam sa. Zošuchnem najskôr jednu čižmu, následne druhú a popritom si rozopínam gombíky na kabáte. Nechám ho skĺznuť na zem, pričom mi pohľad zablúdi na moje stehná, ktoré neznášam. Moji vnútorní démoni sediaci na poličke v anonymnej miestnosti mi robia spoločnosť. Sedia tam hore a nesúhlasne zazerajú. Vyčítavo krútia hlavou a imitujú dávivý reflex vyjadrujúc pohoršenie nad skutočnosťou, že ma vidia opäť.

Veď dobre, dobre, len dnes. Len dnes a potom už nie. Už to viac neurobím… No teraz sa tvárme, že je to v poriadku. Dobre? 
Nie, nie dobre! Pre TOTO sa s tebou nikto nebaví. Pretože si malá úchylná egoistická kurva!! 

Cez škáry starého okna do miestnosti preniká chladný vzduch. Kdesi vnútri pocítim úder. Otočím sa čiernym démonom chrbtom. Mám chuť si odpľuť, vypľuť všetok hlien do kúta, dostať zo seba odpornú pachuť, ktorá ma požiera zvnútra. Nikdy mi nebudú rozumieť. Nepochopia, že sa mi nedá prestať. Nechce sa mi prestať. Šaty si pretiahnem cez hlavu a otočím sa k nemu. Pozerám naňho s arogantne vystrčenou spodnou perou. Čakám, kedy ma schytí do náručia a jedným pohybom mi vykrúti krk.
 
Nerobí však nič. Sedí na posteli a hľadí na mňa ľahostajne, bez záujmu, akoby mu bolo úplne jedno, či budem pokračovať alebo nie. Stojím pred ním v starej bielej spodnej bielizni a pozorujem jeho vrásku medzi obočím. V ostatnom čase zdobí jeho príťažlivú tvár čoraz častejšie. Má ju, keď premýšľa, aj keď sa ma dotýka. Robí ho starším a bezcitnejším, než v skutočnosti je. Strasie ma zima a pocítim akútnu potrebu schúliť sa opäť do teplého kabáta. Tučné telo mám pokryté pehami, pigmentovými škvrnami, zimomriavkami a niekoľkými chrastami na kolenách. Premýšľam, čo nás vedie k tomu, že sa k sebe stále vraciame a zároveň ma prepadá panika pri predstave, že by sme jedného dňa prestali. Pokúšam sa zachytiť jeho pohľad. Potrebujem ho cítiť, potrebujem v ňom vzbudiť nejaké emócie, potrebujem vedieť, že to celé nie je len klamstvo, ilúzia, že za všetky obete, čo som vynaložila dostanem kompenzáciu.

Postaví sa a urobí niekoľko krokov smerom ku mne. Hľadí mi rovno do očí. Je to ten typ arogantného muža, s ktorým by sa žena ako ja nemala púšťať do boja. Nemám naňho, nie je to hra pre malých. Ak by chcel, zničil by ma jedným úderom ako muchu. Som skoro taká vysoká ako on, no v tej chvíli sa cítim zanedbateľne malá. Je tak blízko, že mu môžem zrátať pehy a pohľadom sa vpiť do jeho vrások. Preskúmať drobné hnedé bodky v jeho dúhovkách. Dotkne sa mojej brady, vlasy mi prehodí na bok a pomaly podíde k oknu. Neodvážim sa ani pohnúť.

Počujem jeho plytký prerývaný dych a celé moje vnútro skučí po jeho dotykoch. Rukami mi prechádza po kľúčnych kostiach, po šiji a ja mám pocit, akoby to bola čepeľ ručnej píly. Keď sťažka vzdychne, na krku pocítim závan chladného vzduchu. Čakám, čo sa bude diať. Nervy mám na praskutie! 
Začujem kroky. Zatvára za sebou dvere a necháva ma samú.


3 komentáre:

  1. neviem, ako ťa toto mohlo napadnúť a myslím si, že som to ani celkom nepochopila tak, ako si to možno myslela, ale bolo to napísané skvelo a preto sa to i skvelo čítalo. v istej pasáži mi to trochu pripomínalo duševný prenik do myšlienok Heathcliffa a Kataríny z Veternej hôrky len v nejakej modernejšej a odvážnejšej verzií príbehu

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem.. je to vymyslený príbeh o dievčati ktoré neznáša svoje telo a nie je schopné nadväzovať vzťahy s rovesníkmi. a nejde tu veľmi o dej, skôr o vyjadrenie pocitov a navodenie mrazivej atmosféry.

      Odstrániť
    2. to prvé som ešte ako tak vydedukovala, ale to druhé ma nenapadlo, každopádne je to asi jedno, pretože, keď som to čítala, bola som tam s nimi v izbe a myslím, že o to v príbehoch ide - o prenesenie čitateľa do deja.

      Odstrániť