štvrtok, 30. mája 2013

Zberateľ


Voda mi kvapkala z vlasov i z kabáta, keď som vošiel do jej bytu. Nezamykala. Verila mi. Všade bolo zhasnuté, len z obývačky sa ozývali zvuky akéhosi programu. Ležala na gauči a pod hlavou mala vankúš, jej silueta bola osvetlená televíznou obrazovkou a jej pohľad zamieril na mňa. Bez slova som k nej podišiel a stíšil hlasitosť. V očiach sa jej zablysol strach. Vedela, čo sa bude diať. Nespúšťala zo mňa zrak, sledovala každý môj pohyb. 

Vstala, aby mi uvoľnila miesto. Trochu sa zhrbila, keď zbadala výraz v mojich očiach. Zacítil som jej strach. Mamičkina starostlivosť, tak volám tú zvláštnu dokonalú vôňu, ktorú vyžarujú neskúsené a verné dievčatá. Je to veľmi špecifická zmes čerstvo otvoreného balíka piškót, aviváže a jahodového sprchového gélu. 

Rozdiel medzi nami bol v niekoľkých rokoch veku a v svetelných rokoch skúseností. Ja som bol dávno za vodou a moje možnosti výberu žien už neboli veľké ako kedysi, ale ona mala tú veľkú mláku ešte pred sebou a doposiaľ do nej namočila len prsty na nohách. Sľuby, reči a moje prosté divadielko stačili na to, aby som si ju pripútal. Dôverovala mi, ba sama vyhľadávala moju spoločnosť a chodila sa ku mne vyžalovať. A ja som ju objímal, držal za bradu a pri rozlúčke bozkával na čelo. Nebavilo ma to, ale bola to cesta k tomu, aby som vždy nakoniec dostal čo som chcel. 

Každým dňom som chcel viac. Bavilo ma sledovať, ako sa po niekoľkých dôverných pohľadoch a mnou vymyslených príbehoch so štipkou arogancie v jej očiach mením na boha. Ten jej pohľad plný očakávania! Nesmelé vyjadrovanie, koktanie a letmé dotyky. Jej počínanie bolo také rozkošné, že mi celý čas pohrával na perách úsmev. Bavilo ma vychutnávať si ten jej pohľad malého vystrašeného srnčiatka. Dôverne jej hľadieť do očí a zamykať za nami dvere.

Myslela si, že chápem všetok ten zmätok a strach čo má v hlave. Všetky tie ublíženia z minulosti, všetko, čo sa v nej roky zbieralo. Ona bola tá, čo prvýkát navrhla, aby sme išli k nej domov. Ani mi nenapadlo namietať. Vtedy to už chcela viac než ja. Vyťahovala z tašky kľúče, zatiaľ čo som jej zozadu vyhŕňal sukňu. Odomkla a zamierila do tmavej izby. Prestal som sa ovládať. 


Obaja sme sa prestali. Ovládať. Naše dialógy nadobudli v sekunde úplne iný význam. Bol som plný perverznej a zvrhlej radosti pri sledovaní jej rozkošného počínania. Vychutnával som si to ako ma nenávidí pre všetko čo robím a ako to ani za svet neprizná, pretože má len mňa, som jej jediný učiteľ, jej otecko, jej dôverník. A ona je moja spoluvinníčka nedočkavých gest. Niekedy premýšľam, ako dlho ešte bude trvať, kým to celé pochopí, napľuje mi do tváre a pošle ma kade ľahšie. Ale nie, dnes na to ešte nechcem myslieť.

3 komentáre:

  1. Dokázala by som od teba prečítať aj knižku. Aj dve.. oh, nenásytnìk som :/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. http://www.youtube.com/watch?v=QV2iYFl5eSk ...dávam do pozornosti ten text ...."viem, dala mi všetko, čo mala na sebe a teraz moje horké ruky narazili na mraky...načo to všetko bolo?...všetky tie obrazy sfarbené do čierna, vytetované...etc."

    OdpovedaťOdstrániť