streda, 12. júna 2013

Bolí(š) ma.

Pila som cocacolu priamo z plastovej dvojlitrovky a písala nasmutnejší príbeh, aký bol kedy povedaný. S Filmovým sme sa vzdialili na tristotisíc kilometrov a jediné čo ostalo v mojej hlave bol chlad a znechutenie. Spoznala som koncept prázdneho miesta a veru že to nebolo nič príjemné. Každá bunka sa vo mne búrila. Môjho najmilšieho priateľa mohli mať všetci okrem mňa. Pretože, pretože... prečo vlastne? 

Aha.

Roztrhali sme pavučiny podvedomých snov o tom že priatelia sa môžu ľúbiť. Kto pochopí moje šialenstvo a moju potrebu mlčať? Čo môže spraviť mladá duša ako ja? Schúliť sa do klbôčka alebo si ísť zaplávať a nechať vodu aby ju čistila zvonka i zvnútra. Možno povedať, že sa mi ťažko dýchalo a boleli ma pľúca, ale koho to zaujíma? Filmový šukal Francúzku vyzerajúcu ako muž, odpisujúc mi na správu (zrejme keď bol ešte polkou penisu v nej) a bratislavský most sa podo mnou rútil, keď som na stene čítala báseň, ktorú pre mňa stvoril Divadelný v deň keď sme sa spoznali. Dievča mám ťa rád, hoc je to len krátko. A potom nominatív množného čísla s tvrdým, nad ktorým som už vtedy prevracala očami a moje plecia sa triasli viac od neartikulovaného smiechu než od zimy. Vzduch bol vlhký po daždi, oblečenie sa mi lepilo na unavené telo a teplota na elektronickej tabuli sa šplhala do závratných rozmerov. Takých, že by jednému automaticky vyzliekalo šaty pri tých čiernych dverách. 

Strih. Takže si predstavte, že vás Divadelný naveľa pozve do svojho bytu/do KC Dunaj/na podvečernú prechádzku po mačacích hlavách/ďalších 5 klišé miest podľa vašej predstavivosti, požičia vám svoje ponožky aby ste neťapkali mokrými nohami po podlahe (kto si predstavoval KC Dunaj, má to teraz trochu sťažené), a spýta sa vás logickú otázku, prečo ste sa za ním dobíjali ako veľká voda bez pozvania. A vy čo urobíte? Odujete sa a zmohnete sa na: "Mne je smutno. A bolí ma bruško."

Je to hrozne hlúpe, však? Bola som z neho paf, jeho tvár bola stále mladá a bolo mi jedno, že efekt ktorý zanechávam v jeho živote je podobný prírodnej katastrofe. Vtrhnúť, zubami vyrvať kľudný život aj s koreňmi, roztrhať, zničiť a zahodiť. Paradoxne, on vo mňa opäť uveril, naivne skúšajúc prekonať zotrvačnosť ilúzii a získať nado mnou kontrolu. Akoby nevedel, že živlu nemôže porúčať, tobôž skrotiť ho. Pustil Black Sabbath (čiastočne prekonateľný rozdiel) a nechal ma vytrápiť sa. A potom sme sa zhodli na tom, že káva nie je dobrá na žalúdok a uvarili sme si ďalšiu arabicu.

4 komentáre:

  1. :-O odpadávam...dokonalé

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný12.6.13

    krásne :) na tvojom blogu mám pocit, že vždy nájdem takú tú dokonalú čistú krásu :)
    Eliza

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný14.6.13

    výborně poetické. smekám. L.

    OdpovedaťOdstrániť