pondelok, 3. júna 2013

Korene grafománie

Jazva zmizla. Splynula s povrchom pokožky, k všeobecnému uspokojeniu nadobudla bledú farbu. Pri pozornejšom pohľade ju však nájdem, maličkú spomienku na zážitky, ktoré s odstupom času vybledli presne ako ona sama. Ako keď sa pozeráte na staré fotky fotené analógom, ktoré su trochu rozmazané. Farby sú pri spätnom pohľade odlišné, menej sýte ako v našich spomienkach. Je to skutočne tak, že tie veľkolepé zážitky, ktoré prežívame v aktuálnom momente prítomnosti, v skutočnosti vôbec nie sú také cool a masívne, ako sa nám zdajú?

Nudí ma robiť stále to isté a opakovane padať na ústa. Otravuje ma snažiť sa byť dokazovať, že som najlepšia a neustále sa prispôsobovať okolnostiam. Nech sa prispôsobujú okolnosti mne. Nebaví ma ospravedlňovať chyby druhých. Veta: "Nechápem, prečo vždy robím to čo nechcem" by mala byť trestaná odňatím penisu, prípadne smrťou lienok a ružovovlasých poníkov. 
Trápne výhovorky a nejasnosti. Ak človek niečo nechce robiť, tak to nerobí. A preto z duše nenávidím slová a sľuby, ktoré sa nikdy neplnia. Všetko by to viedlo k negatívnym veciam a potláčaniu pocitov, okolo krku by som si uviazala štýlovú mašľu, časom pevnejšie a pevnejšie a to je presne to, čo odmietam. 
Veci pomenovávam, hoci si už nemôžem dovoliť byť taká úprimná ako predtým. 
Absurdnosti si zapisujem do diára a konkrétne emócie premietam do fiktívnych postáv.



3 komentáre:

  1. v tejto dobre sa musíme každému prispôsobovať. Keby som bola sama sebou, nikomu by som sa nepáčila. Prečo? Pretože druhí budú závidieť slobodu alebo preto lebo som v skutočnosti úplná krava? Hlavu hore, pusti si nejakú Nirvanu a bude ti háj ;-))
    Tvoja nová follow
    http://terezbk.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. lienky by mohli zomrieť aj všetky. keby sa tým nevychýlil nejaký ten prírodný systém.

    OdpovedaťOdstrániť