pondelok, 17. júna 2013

Vlahá letná noc.

Bolo už dávno po polnoci, keď som dostala chuť prejsť sa. Len tak, sama, po tichých uličkách. Ak viete, čo je to pretrvávajúca insomnia, tak ma pochopíte. Na letné pyžamo som si natiahla rifľovú košeľu a preliezla plot. (Badass level: 10)
Noc voňala vlhkosťou pôdy a v ovzduší bolo cítiť čosi zvláštne, čosi čo veľmi dobre poznám. Bolo to ticho pred búrkou, ako keď očakávate niečo veľké, ale váš život stále plynie a vy sa snažíte spomenúť si, čo stále robíte v tom jednom posranom bode s názvom Citová stagnácia. Ticho ktoré spôsobí, že sa odmietnete nečinne prizerať a zamiešate karty, nech už to stojí čokoľvek.
Oranžové svetlo pouličných lámp vrhalo nemilosrdný tieň na moju siluetu. Bola to chvíľa, keď som si takmer pripustila svoju ženskú zraniteľnosť a na chvíľu vypísala dovolenku silnej a nezávislej osobnosti. Sadla som si na obrubník a započúvala sa do zvukov prírody. Ruky mi voňali od jahôd a na moment som dostala chuť rozmaznávať niekoho nasálne sliznice. Túto myšlienku som samozrejme hneď pochovala. 
Kdesi v diaľke sa párili mačky. Ten zvuk mi liezol na nervy. Asfalt bol teplejší ako vzduch, no napriek tomu mi na lýtkach naskočili zimomriavky.
Našla som úlomok starej oranžovej tehly a doprostred ulice napísala meno na šesť písmen, ktoré som po chvíli prečiarkla a o meter ďalej napísala I ♥ crap.

3 komentáre:

  1. úplne si to predstavujem a je to pekná predstava. tvoje clanky budem čítať svojim deťom na dobrú noc, ak niekedy nejaké budem mať.:))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Presne jak pise Cara, pises tak, ze se do tvych pribehu da tak lehce vcitit, uplne vidim sebe pred lety... I ten vzduch citim <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. najhoršie je, že insomnia je v tomto teple ešte neznesiteľnejšia..

    OdpovedaťOdstrániť