sobota, 27. júla 2013

Kubánske cigary. Chilli con carne. Siesta. Fiesta.

Exteriér, deň
Kráčam po historických uliciach takmer miliónového mesta. Nákupné promenády, malé utajené uličky s barmi, o ktorých vedia len skalní, vône všetkého druhu. Turisti-dôchodci, turisti-Japonci, turisti-mladé páry a miestni opálení muži v oblekoch, ktorí sa vyznačujú bledomodrými košeľami a červenými kravatami. Mladí metrosexuáli v leteckých okuliaroch s taškami Louis Vuitton. Tými pravými a uveriteľnými. Ženy o pár rokov staršie odo mňa s vráskami od slnka, nemilosrdné následky dní a rokov strávených na pláži v snahe byť čo najtmavšia. Mám chuť vykúpiť Tezenis a Intimissimi, no odnášam si len dvoje pančušky. Hodiny na katedrálovej veži odbíjajú poludnie. Každú chvíľu sa začne siesta. Telo sa mi kúpe v pote, netúžiac po ničom inom, lež po dlhej vlažnej sprche a malom ponurom miestečku, kde možno uniknúť pred nemilosrdnými lúčmi Ré.

Exteriér, večer
So zvrašteným čelom fajčím na streche cigaru. Vychutnávam si pohľad na obláčiky dymu. Nehodí sa mi, ale môj mužský princíp tieto druhy pôžitku priťahuje. Popol oklepávam o rímsu a nadychujem sa vône starého mesta. Kdesi v diaľke partia ľudi v mojom veku spieva hymnu. V živote som nevidela väčších nacionalistov ako sú Španieli. Cítim vysmážané jedlo. Mekáč v historickej časti mesta v ktorej máme prenajatý byt je zrejme súčasťou novodobej normatívnej kultúry a účelne dopĺňa miestny kolorit.
Exteriér, noc
Nemám rada teplo a nemám rada, keď sa trasiem od zimy. Desí ma vedomie, že neviem slovami obsiahnuť všetky myšlienky, ktoré mi hustnú v hlave podobne ako krv v mojich tepnách, keď za deň vypijem sotva šálku kávy. Táto krajina, v ktorej som takmer každý rok, je niečím zvláštna. O pol desiatej večer sa zakempujem v reštaurácii na námestí a pomaly konzumujem krevety, na ktoré si vytláčam primnoho citrónu. Moja pokožka je opálená. Modriny vyblednuté. Telo vyliečené. A myseľ? Pravdaže nie je v poriadku, lebo som emocionálny masochista, ktorý sa nemôže dočkať svojho životíka zo silver screen.

Strecha, noc
Vykrádam sa von keď všetci spia. Také patetické! Sedím na streche a šúpem si mandarinku, ktorú som cestou do prenajatého bytu odtrhla ulicu od našej. Aj vy ste hrali tú hru na dvanásť mesiačikov, keď ste boli malí? Preleziem cez múrik, ľahnem si na samý okraj a pozorujem hviezdy. Všade je ticho, všetci sú zalezení doma alebo v baroch o pár ulíc ďalej. Premýšľam nad udalosťami posledného roka, keď sa moje návaly paniky striedali so znôškou čistého šťastia a strachom zo stagnácie. Uvedomila som si, že už nie som tým deckom, myslím, že už ma nerozhádžu vplyvy, kvôli ktorým lietali hnuteľné majetky, údery mojimi malými päsťami a klíčili nemilosrdné ignorácie striedajúce sa s teatrálnymi hádkami. Dostala som sa na nečakané miesta a zblížila sa s nečakanými ľuďmi. Predstierala, že som silnejšia a nezávislejšia než v skutočnosti. Bolo to divadlo, ktoré sa mi dostalo pod kožu a stalo sa skutočnosťou. Dobré dievča vo mne občas zápasí s mojím čoraz väčším egom. Ale do akej miery to celučičké nepredstieram?

Exteriér, deň
Bola som v Afrike. Priviedla ma k zisteniu, že je čierna a že v nej nič nie je. Nechcem aby to znelo rasisticky či xenofóbne, len vám chcem priblížiť situáciu mojimi očami. Moje slovenské telo nebolo stavané na tunajšie prostredie. Šla som okolo tísicok olivovníkov a pomarančovníkov. Videla som koníky, kravičky a bulkov. Nečudujte sa prečo ich tak volám, proste je to tak. Na dovolenke je všetko dovolené, jak sa vraví. Keď som sa konečne dočkala svojej lode, prišla som na to, že na mori sa unavený plebejec cíti ako opitý. Tackám sa modernou sálou von a cítim sa ako na Titaniku. Pridržiavam sa zábradlia ktoré mi siaha len po pás (som v dovolenej časti lode???), pretože mám pocit, že môžem spadnúť. Pozorujem desiatky delfínov. Veľkých, ale aj takých malinkých delfínčekov mláďatká. Sú dôstojné a zároveň hravé a vždy sa zjavia len na chvíľočku a opäť zmiznú.
Exteriér, deň
Sedím na okraji pláže a vo vode sa mi chladí plechovka piva. Spenené vlny mi obmývaju nohy a piesok mám všade, úplne, úplne že všade. Nenávidim to. Ten pocit, keď si spomeniem na presné dôvody, prečo tak nenávidím dovolenky pri mori. Som znechutená z vlastného odhaleného tela skoro tak veľmi ako zo stáda tuleňov a veľrýb v rôznej fáze spálenosti ležiacich okolo. Hnusné vlasy od morskej soli mám spletené v jeden dred a cítim, že nápoj mi udiera do hlavy. Riskantná kombinácia prázdneho žalúdka a pražiaceho slnka. Nechcem sa vidieť o týždeň. Bledá pokožka, budeš mi chýbať.

Exteriér, noc
Nemám rada teplo a nemám rada, keď sa trasiem od zimy. Desí ma vedomie, že neviem slovami obsiahnuť všetky myšlienky, ktoré mi hustnú v hlave podobne ako krv v mojich tepnách, keď za deň vypijem sotva šálku kávy. Táto krajina, v ktorej som takmer každý rok, je niečím zvláštna. O desiatej večer sa zakempujem v reštaurácii na námestí a pomaly konzumujem krevety, na ktoré si vytláčam primnoho citrónu. Moja pokožka je opálená. Modriny vyblednuté. Telo vyliečené. A myseľ? Pravdaže nie je v poriadku, lebo som emocionálny masochista, ktorý sa nemôže dočkať životíka zo silver screen.
Exteriér, deň
Ale ešte nie, teraz som tu, v bikinách ležím na bruchu na piesku. Dá sa povedať, že som adaptovaná na subtrópy. Apatická voci tmavým mužom. Na dlhé vety sa nezmôžem, ale o tých mužoch niečo napíšem. Nechcem teraz hovoriť o mojom divnom vkuse na mužov, ale myslím si, že nie je v poriadku, keď si muži holia nohy a ruky a voňajú ako parfuméria. Sakra, veď kde je testosterón? Ja si myslím, že muži najlepšie voňajú, keď vylezú zo sprchy a ešte na seba nestihnú nacápať milión vylepšovákov typu mamin lak na vlasy či Versace EDP.

Exteriér, večer
Slnko je o siedmej večer stále príliš vysoko a ja umieram od únavy a cítim sa rovnako vyprahnutá ako táto krajina. Voda, ktorú vypijem, sa zo mňa v okamihu vyparuje. Dúfam, že si v zime budem dokázať predstaviť aktuálne pocity. Vzdialim sa od rodičov a dýcham vôňu mora. Prúdia ku mne závany teplého slaného vzduchu. Turista fotiaci si katedrálu zo mňa nespúšťa zrak. Fotoaparát namieri na mňa. Napravím si slamený klobúk a neuhýbam pohľadom. Baví ma hrať tieto hry. Keď zamieri a stlačí dvojpolohovú spúšť, otočím sa zamierim do obchodu s topánkami. Tie najkrajšie stoja toľko, koľko mám momentálne na účte. Kreditku mám doma a tak je to dobre. Katedrála je najkrajšia v oranžovom svetle pri západe slnka. Kameň, z ktorého je postavená, nadobúda zvláštne nebeský odtieň. Ak ste leteli lietadlom pri západe slnka, tak oblaky mali presne tú farbu o ktorej hovorím .Prechádzam cez prístav až na dlhé kamenné mólo a pozorujem rozjarenú partiu ľudí na lodi. Chcela by som mať muža, ktorý vlastní jachtu. Alebo vlastne nie, JA by som chcela vlastniť jachtu a priviesť si na ňu koho chcem. Kašľať na úzus a genderové predsudky. Pili by sme kvalitné víno a nechali sa kolísať vlnami až kým nezaspíme v objatí milovaného druhého.
Interiér, noc
Letné noci a zamatové topánky, milujem vás.
Morské vlny, milujem vás.
Ostanem tu navždy.
Nie je to o nikom inom, len o mne.
Diamantová spona do vlasov, si brutálna, čo na tom, že falošná.
Možno som sama fejk.
Patrím sem na pár dní v roku, keď mi nahá pokožka nevadí.
Dobré jedlo, milujem ťa.
Slnko, bozkaj ma.
Poďme sa zbožňovať.
Môj pás má kúsok pod šesťdesiat a moje boky epickým mužom prisľubujú plodnosť.
Moje kolená sú hnusné. Vravela to už G. Ch., takže na tom niečo bude.
Červené víno, milujem ťa.
Vysilené nohy po celodennom chodení, ste mi satisfakciou.
Líham si do veľkej bielej postele a o sekundu zaspím.

Budeš ma milovať, aj keď už nebudem mladá a krásna?
Viem, že áno.

(Lana)






   

13 komentárov:

  1. minule mi niekto napísal, že moja myseľ je kúzelná...pre mňa je kúzelná tá tvoja

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný27.7.13

    Bravóóóóóóóóó

    OdpovedaťOdstrániť
  3. aby si si nemyslela, že ťa nečítam, čítam a zakaždým, len nikdy nekomentujem, pretože mám pocit, že patetickými superlatívmi zničím celú atmosféru textu a vyznie to potom ako lacné klišé :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja viem že čítaš, aj ja ťa čítam, a moc rada:)

      Odstrániť
  4. och, jak fajn-skvelo sa to číta! aj iks krát by som si to ešte prečítala. a aj idem! :)
    až som sa preniesla s tebou na tú dovolenku.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. bolo tam fakt pekne a tiež by som sa tam preniesla, kľudne ešte raz, ale asi v inom ročnom období. hihi :D

      Odstrániť
  5. to je krasne napisane. inak ja neviem co ty riesis svoje kolena, lebo naozaj...henta o tom nic nevdela :D keby moj pas mal cm, olala...to by bolo. podla mna si urcite jebacka.
    jedine sa nezhodujeme v nazore na opalenie, ja by som chcela byt hnedsia...ale tie vrasky, to neee

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. toto bol vážny apel, tak teda kašlime na kolená
      :D

      Odstrániť
  6. a teraz vidim ze mi tam vypadlo to cislo...moj pas by mal mat 60cm, ale hahaaa, zial nema :D
    a naozaj, kaslime na kolena. kym ich nemas bravcove, ako hovori moja hypochondricka teta, tak si ok. (raz sa tak stazovala ze "mam bravcove kolena..." pozrela na moje nohy a hovori "ale aj ty." tssss. a to teda naozaj nemam! neni drza?)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. omg hahaha toto slovné spojenie mi bude rezonovať v hlave pri zaspávaní :D

      Odstrániť