streda, 24. júla 2013

Lavender

Keď je tak teplo, že noci mi pomáha prežiť len vychladnutý čaj z lístkov čerstvej mäty a levanduľový vankúš pod hlavou, prichádza čas na myšlienky s ktorými sa musím podeliť spôsobom mne vlastným. Veľa premýšľam nad tým čo chcem, dokonca aj celkom konkrétne, no sklamem vás, stále som nevyspelé decko a prišla som len na to, čo nechcem: umrieť s podpätkom zabodnutým v hlave. Nechcem byť nemúdrou mužatkou, nádherným no smutným artovým dievčaťom, nechcem byť nestabilnou fotomodelínou s HPV, nechcem mať samé áčka pretože cítim potrebu dokázať, že som dobrá. A nechcem si pýtať od mamy peniaze, keď chcem ísť na víno alebo si kúpiť srdiečkové topánky či saturnový náhrdelník od Westwood.

Rozpovedať celý príbeh mi neprislúcha, avšak po tom ako som dobrovoľne nahliadla do sveta hadov a zmíj, som takmer presvedčená, že každý človek má určitú, nazvime to deviáciu. Poruchu správania. Nedávno som vedome nechala ochladnúť priateľstvo s pre mňa odmalička významným človekom. Naše karmy viac neboli v rovnováhe. Každé naše stretnutie či telefonát sprevádzali výčitky voči mojej osobe. Jeho predstavy o svete nekorešpondovali s mojimi, ich hlasná demonštrácia spôsobovala, že som sa po každom stretnutí cítila, akoby zo mňa vysal životnú energiu. Bála som sa byť sama sebou, hoci som nerobila nič zlé. Zvieralo sa mi hrdlo, premýšľala som, v kom je chyba a pozerala na hodinky.

Divadelný mi povedal, že to, že ľudia nerobia čo chcem, neznamená, že sú zlí. Sme odlišní a v tom je krása sveta, no občas sme príliš rozdielni a občas naše duše nie sú dostatočne prepletené, aby sme sa našej prítomnosti v živote toho druhého nevedeli vzdať. Neviem žiť spútaná, nedá sa mi žiť pod tlakom a keď mi niekto vraví tézy o tom, čo by mal človek robiť či nebodaj cítiť, tak sa radšej zbalím a utečiem preč do riti. Ale nepochybujem, že niekde nájdem to zase. Nerobí mi problém stráviť mnoho dní sama, vlastne som asociál vyžívajúci sa vo vlastnom priestore, obklopujúc sa krásnymi vecami, zveľaďujúc sa po intelektuálnych stránkach a cvičiac Insanity.

Neskutočne ma však fascinuje ženská myseľ. Každý s niekým chodí, akoby teraz v lete nemali ruju len jelene, srny a včielky. Sú ženy ochotné randiť s mužmi (hoci im lezú na nervi a sú hlúpi) len preto, aby nepociťovali večerné pocity samoty a mali niekoho do koho sa môžu zavesiť keď kráčajú po pasáži, hoci si uvedomujú, že ten-ktorý muž je len akousi prestupnou stanicou, a ak áno, môže ich takýto vzťah napĺňať? Nie je možné, že je to len zacyklené blúdenie v kruhu ktorého jediný výsledok je zníženie vlastnej hodnoty?

Ďalej mi napadlo, že nikto nechce tráviť čas s osobami, ktoré sú negativistické a vo všetkom vidia len to zlé. Sama sa to snažím potláčať, no nie vždy úspešne. Niečo musí byť v neporiadku, keď stále dovolím, aby sme balansovali na hranici zamilovanosti a riskovali, že sa svet skončí, ak sa raz skončíme my. A občas ma znepokojuje vlastné telo. Čo je na nedokonalosti také príťažlivé? Vždy mi robilo problém nahliadať na seba objektívne, vlastne už ani neviem aká je pravda.  

Topím sa vo vlastných úvahách a nedokážem dokončiť načaté výpovede. Uväznili ma v elektrickej kaplnke, nútili piť býčiu krv a znásilňovali moju hlavu. Sú to čudné pocity. Idú od pliec, prejdú hruďou, celou chrbticou, bedrami, ovijú sa mi okolo stehien. Pri kolenách na okamih utíchnu, aby sa v lýtkach ukázali v plnej sile. Sú mi dobre známe. Je to ako keď padáte pri zaspávaní. Začiatok tých myšlienočiek je v mozgu. Je to zvláštny druh deviácie. Neviem sa tomu brániť, nechcem sa tomu brániť. Je to také nesprávne ale viem, že mi to prerastie cez hlavu, ale chcem to.  Som presvedčená, že sa z nich zbláznim. A je to úplne iný druh šialenstva ako ten, kvôli ktorému letel Polnočný denník do smetiaka.

17 komentárov:

  1. Veľmi rada čítam tvoje úvahy, mala by si napísať knihu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. som rada že sa ti ľúbia, mám potom dobrý pocit, že netrpím samomluvou, hihi:)

      Odstrániť
  2. myslím, že mám menší crush k tvojím slovám a tak celkovo, ehm...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mne sa to tiez paci a samozrejme s tebou opät raz suhlasim :) podla mna je tiez fajn, ked clovek dokazw byt aj sam so sebou a nie je zufalo naviazany na hocikoho, len aby nebol sam, takymi vecami opovrhnujem tak trochu O:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. veď jasné, najlepšie je byť sám alebo sa naviazať na kvalitných ľudí :)

      Odstrániť
  4. mna sa na to často takí ludia pýtali, že ako to možem vydržat tak dlho sama, bez stáleho chlapa a tak.... takýmto ludom sa na to aj ťažko odpovedá, pretože aj keď mi moja odpoveď príde absolútne logická tak oni jej nerozumejú.
    Už som toho v minulosti zažila dosť a posledný vážny vzťah ma dostal do takých končín že som si myslela že už sa nezobudím... a tak som si povedala, že už nikdy nebudem plytvat svojim časom na človeka o ktorom dopredu viem, že to nemá význam.... z toho vznikajú drámy a ja na nič také nemám chut....

    títo ludia si myslia že žijú len pre lásku a aké majú obrovské srdce ale v skutočnosti je to len úbohá sebeckosť vďaka čomu si ludia ktorí sa akože milujú len navzájom ubližujú a všetci na okolo musia riešiť ich drámy....
    Fuj :D
    :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja som úplne rozladená keď pozorujem páriky, ktoré si vravia, ako sa ľúbia, a pritom skutočnosť je na pohľad iná. podľa mňa zbytočne na seba plytvajú čas, energiu a peniaze :D pre mňa je najhoršie asi to vysvetľovanie a príjimanie ľútostivých reakcií od vyššie spomínaného typu ľudí, keď vyyjadrím, že som chodila len s jedným chlapcom a takto slobodne mi je (zatiaľ) dobre:)

      Odstrániť
  5. S priateľom som šťastná a neberiem ho ako prechodnú stanicu, ale toto som cítila pri niektorých kamarátoch, ktorí ma časom hrozne vyčerpávali a cítila som, že mi cicajú energiu. Radšej sedím doma ako keby som mala byť v spoločnosti falošných ľudí... Smutné pre mňa bolo, keď moja vtedy najlepšia kamoška mi na strednej stále závidela, aké mám super veci, aké mám vlastnosti a koníčky a ja som ju musela utešovať, pričom som mala výčitky svedomia, že sa mám dobre. To nie je správne :/ A podľa mňa nie je sebecké, keď sa človek obklopuje pozitívnymi ľuďmi. Jasné, každý má niekedy zlú chvíľku a netreba sa na neho vykašľať, ale takí non-stop pesimisti sú k ničomu, nezmenia sa. A už asi veľa píšem odveci, tak len toľko, že ťa rada čítam :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja si myslím, že pri priateľoch sa človek nemôže cítiť hlúpo pre svoje (ne)úspechy či mať výčitky keď sa mu darí, rovnako by nemal mať problém povedať úprimne: počuj, nezáviď a rob so sebou niečo. samozrejme treba diplomaticky zvoliť tie správne slová, lebo každý priateľ je iný a niektorým by ostrejšie slová mohli ublížiť a to nechceme:)
      whatever, tiež už píšem odveci :)

      Odstrániť
  6. Anonymný25.7.13

    opäť dobrá fotka ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Anonymný25.7.13

    Na začiatku nevieš, že z človeka bude prestupná stanica, alebo cieľová preto to skúšame. Väčšinou je každému z okolia jasné či je to prestupná, alebo cieľová, len Nám to trvá dlhšie ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne toto! u druhých ľudí dokážeme vidieť všeličo, ale máme problém pozrieť sa na vlastné vzťahy objektívne, resp. si skutočnosť odmietame pripustiť.

      Odstrániť
  8. ja som rada sama...5 rokov som na intráku bola nonstop obklopená ľuďmi, takže keď som prišla do Bratislavy bývať do bytu, kde som mala izbu sama pre seba, milovala som popoludnia po škole, ked som celé hodiny pozerala rôzne seriály alebo sa chodila sama prechádzať do Auparku...nemám rada ľudí, ktorí mi nejakým štýlom odoberajú životnú energiu, vďaka istým udalostiam som tak prišla o celú partiu kamarátov, medzi ktorými boli moji bratranci, ľudia, ktorých poznám od narodenia a predsa už nemám potrebu sa s nimi stretávať...ľudia prichádzajú a odchádzajú, niekedy nás chvíľu mrzí, keď odídu, niekedy ich vedome necháme odísť...kolobeh života

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja som zase nikdy nebola obklopená veľkou partiou ľudí, oveľa radšej trávim čas vo dvojici alebo v malej skupinke ľudí s ktorými si rozumiem. alebo pokojne aj sama vo svojom introvertnom svetíku z ktorého celý víkend nevyleziem a robím si svoje, cítim sa tak príjemne. nemyslím si že je na tom niečo zlé, hoci nejaký prototyp sociálneho človeka by so mnou nesúhlasil :)

      Odstrániť
  9. Anonymný26.7.13

    Dlhodobá samota je zničujúca, doslovne.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. krásne slová.som očarené.uzemnená.krásnovské všetko

    OdpovedaťOdstrániť