pondelok, 26. augusta 2013

Daždivo.


Mám chuť upiecť si chlebík. Vymiesiť ten múčny bochník na veľkej doske, posypať ho slnečnicovými semienkami a s láskou vložiť do rozpálenej rúry. Sedieť na zemi pred ňou a opretá o kuchynskú linku sledovať teplé oranžové svetlo. Mať na sebe ponožky a veľký kardigán, vlasy v cope a v nich ružu nejakej peknej farby, modrú alebo bielu. Počúvať soundtracky z mojich obľúbených filmov a pozorovať hnednúcu kôrku. Zažívať ten slávny pokoj, keď mám v hlave všetko ujasnené a každá moja bunka pradie spokojnosťou.

Postaviť sa na špičky a vtisnúť bozk na čelo milovanému druhému, keď mi podá hrnček mlieka s medom. V tom čase... už budem nájdená a verná. Moja fantázia nadobudne obdivuhodné rozmery, budem písať epické príbehy na počkanie a nebudem sa potrebovať presviedčať, ako chutia rôzne druhy nemorálnych potešení. Budem písať aj o inom než o veciach a ľuďoch a vzťahoch vôkol mňa. O elfoch, o vesmíre a tak.

Inak nemali by súvetia zo skutočného umelca vychádzať samé? Nemal by napríklad talentovaný jedinec napísať svoje veľdielo za jednu noc? A čo mi v hlave vŕta najviac, nemal by byť wannabe spisovateľ ukecaný? Najviac sa bojím, keď mi niekto povie: poďme sa teraz rozprávať o tebe! Mám problém hovoriť o banalitách. Mám problém odpovedať na nevinné otázky typu čo robíš, čo si jedla a čo čítaš. Je to hrozne hlúpe, ja viem..

Ostrihala som si časť vlasov. Moja hlava je ľahká a moje myšlienky vzletnejšie. Nechty mám dnes ružové a pery červené a aby sme sa z tej cukrárne nezbláznili, moja káva je čierna ako noc na miestach, kde líšky dávajú dobrú noc. Rada by som si ušila prikrývku s patchworkovým vzorom. Farebné štvorce látky by hriali moje skrehnuté telo počas obdobia, keď ostatní nosia nohavice a ja sa odmietam vzdať pančúch a sukne. O pár týždňov budem zase prebývať v Bratisláv(k)e a celkom sa teším. Zas budem celé dni robiť niečo produktívne, piť kávu, plávať,  makať na sebe, nosiť rúž a chodiť do galérie a do Putiky s mužom s ryšavým strniskom na brade a málo spať, bárčo. A túlať sa s termoskou niečoho dobrého. Chce so mnou ísť niekto na rande?

Inak čo si myslíte o lapačoch prachu snov a máte nejaké recepty proti nespavosti?


27 komentárov:

  1. ani nie pred pol hodinou som si chcela tiež trochu "prevzdušniť hlavu" podobným spôsobom, ale neviem poriadne strihať, jedine ak prsty.
    nemyslím si, že pravý spisovateľ dokáže niečo napísať za noc, že to z neho vytečie ako punč z rozbitého pohára za dve eurá, ktoré už nedostanete späť. možno takí sú, ale ja na nich neverím a ani nechcem, lebo napísať niečo len tak, bez dlhého premýšľania je ako... človek, ktorý premýšľa nad každým nádychom ako ja to nechce dokonca ani pomenovať. škoda, že Bratislava je tak ďaleko, rada by som niekedy stratla niekoho ako ty, vlastne len teba, lebo porovnávať a prirovnávať sa nepatrí a nesluší (A)
    jeden lapač som si vyrobila, teraz slúži na posmech nad mojimi (ne)zručnosťami, ale to mi nebráni ho mať rada :D keď nemôžem spať, pijem kávu, prechádzam sa po byte a píšem si s nudnými ľuďmi, pomáha mi to :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa striham zasadne sama, lebo citim nedoveru voci kadernickam plus na to nemam peniaze:)
      Myslim si ze ked clovek nieco pise, musi nad tym premyslat. Proste kazdy odsek, kazda veta by mala mat zmysel. V opacnom pripade by sme mohli rovno prepisovat rozhovory sliepok v MHD :)

      Odstrániť
    2. Palec hore za to pisanie s nudnymi ludmi!:D

      Odstrániť
  2. Ano, chcem ist s tebou na rande.. :)
    A ja si napriklad nemyslim, ze wannabe spisovatel musi byt v realnom zivote ukecany, podla mna musi mat vyzarovanie a musi vediet nieco povedat, dotknut sa ludi prostrednictvom napisaneho a to ty rozhodne vies! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vazne??:) hm, mas pravdu, lebo su rozni spisovatelia, cela skala od Evity po Tolsteho. A ako vieme kazdy je iny, neporovnatelne.

      Odstrániť
  3. ja nechcem nič, len tebou napísanú knihu s osobným venovaním. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mas ju mat! O par mes...hmm.. rokov:)

      Odstrániť
  4. Anonymný26.8.13

    ... "otázky typu čo robíš, čo si jedla a čo čítaš. Je to hrozne hlúpe" ... áno, ja tiež na ne neviem odpovedať. Väčšinou sa opýtam, môžeš otázku upresniť?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tesi ma zw je nas takych viac. Nie som az taky autista ako som si myslela, haha.

      Odstrániť
  5. možno to vyznie divnô, ale ja by som na "rande" s tebou tiež šla. lebo ma všetko, čo napíšeš, vtiahne do seba či chcem alebo nie a štve ma, že to znie, akoby to z teba len tak plynulo šlo, bez nejakej veľkej námahy. na jednej strane ma štve a na druhej fascinuje. mať tak možnosť ťa niekedy stretnúť, chcela by som vedieť, či si taká, aký obraz sa mi o tebe vytvoril v hlave na základe toho, čo píšeš.
    a minimálne podľa mňa dobrý spisovateľ nemusí napísať masterpiece na jeden šup - veď aj dobrý spisovateľ je len človek a to mi už príde ako jemne nadľudská zručnosť či genialita. a ak wannabe spisovateľ musí byť ukecaný, tak to som... ehm, v análnom otvore. podľa mňa nemusí. stačí, keď to, čo píše, je výrečné samo o sebe, či?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja napriklad obdivujem ludi co sa vyznaju v oblastiach ktorym nerozumiem, vo vyssej matematike, IT a podobne, ale rovnako ako autorov ktori dokazu kazdych par rokov zo seba vychrlit knihy, ktore lubim citat opakovane a stale nachadzat pozitok v ich myslienkach. A verim ze raz zapadnem do tej druhej skupiny, napisem nieco brutalne dobre. Ked prestanem byt nesmela a tak:D lebo zatial sa este hanbim postnut sem nieco "hlbsie", vaznejsie:)

      Odstrániť
  6. Anonymný26.8.13

    ... a na rande by som s Tebou išel bárskedy ... aj včul ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Si asi jediny chlapec ktory cita moj blog, hoci ma nepozna.

      Odstrániť
  7. Muz s rysavym strniskom na brade. Paneboze. O, paneboze.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Och, nemyslím si, že veľké knihy sa napíšu hneď a bez problémov, to len výsledné dielo potom tak vyzerá. Ja sa síce rozprávam rada, ale cítim sa nesvoja, keď sa niekde začleňujem, iba sa tvárim tak v pohode a odpovedám na banálne otázky. Tiež som wannabe spisovateľka, ha :) Od bulharského predavača ručne robených vecí som dostala taký talizman, čo sa dáva k dverám a má nosiť šťastie a pokojný spánok. Neviem, či na to veriť, ale je to s láskou robené a pekné, tak prečo nie :) A na nespavosť mi pomáha piť kávu len doobedu (ak ju pijem poobede, tak rozhodne nezaspím :D) alebo sa prejsť po byte, dívať sa na hviezdy a ochliapať sa studenou vodou. Ale ani to nie je zaručené. S tebou by som sa rada stretla :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Aby spisovatel napsal knihu za jeden večer nebo den? Na to nevěřím, stejně jako na pohádky. Spisovatele si představuji jako méně mluvného s přemýšlejícím výrazem. Vlastně podle mě ukecaný spisovatel neexistuje (ha, určitě se pletu, ale to jsou mé představy).
    Na lapače prachu a snů věřím, i když žádný nevlastním. Ještě jsem se nějak k tomu nedostala. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ja mam napriklad kamaratku, ktora ma super fantaziu a pise vselico a je to najukecanejsi (existuje take slovo?) Clovek akeho poznam.. hmm ale mozno je to len vynimka potvrdzujuca pravidlo.:D
      Ja som si lapac vyrobila pred par dnami a hoci zle sny neodohnal, aspon dobre vyzera:)

      Odstrániť
  10. asi že chcem ísť s tebou na rande či čo
    ty Duša :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Ahoj,

    pozývam ťa ku mne na giveaway o BALERINKY ANA LUBIN ♥
    http://mademoiselleiva.blogspot.sk/2013/08/giveaway-flats-ana-lublin.html

    Iva Klepi

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Jezis to je krasne. Taky chci pect chleba a zabalit se do patchworkove prikrivky. Na rande nemuzu, jsi moc daleko <3

    OdpovedaťOdstrániť
  13. ... mám pocit, že sa čítam... waw!

    OdpovedaťOdstrániť
  14. :) krásne :) Pozývam ťa na moju giveaway :)BellesFleurs

    OdpovedaťOdstrániť
  15. velky kardigan chcem tiež. a aj chlapa niekedy, zatiaľ by mi stačil kamarat s benefitmi.:)) ja by som sa sama neostrihala, priliš ľúbim svoje vlasy.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. napíšem to odveci, ale zväčši písmo drahá

    dielo musí dozrieť tak ako myšlienky, nerodí sa z hodiny na hodinu, ale zo dňa na deň
    niekedy mám pocit, že tu cítim akúsi deformáciu zo sexu v meste, neber to v zlom :D

    a nazvať evitu spisovateľkou je dosť bolestivé, ona je brak od hlavy až po päty aj s matkinom, to len tak mimo misu toho všetkého :D

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Nádherné články, blog plný inspirace a nápadů. A až upečeš chleba, zamlouvám si dva krajíce. ;-)
    Vivi

    OdpovedaťOdstrániť