piatok, 6. septembra 2013

.


Voláš ma Kvietok,
voláš ma Slniečko
a potom povieš: vyzleč sa!
Možno, možno by sme mohli posledný krát ujsť z domu?
mohla by som ti šepkať uspávanky...


Hlava. Myšlienky.
Myš-lien-ky v mojej hlave.
Vo veľkej, na ktorej rastie veľa dlhých hebkých vlasov.
V hlave plnej... rozumu (?) a myšlienočiek.

Som žena, šúčasť vesmíru, v hrudi mi bije pulzujúce šťastie. Nenosím vždy podprsenku a čo? V noci mi nad hlavou svietia milióny hviezd keď nažhavená čekujem aktuálne novinky z tej veľkej udalosti v New Yorku a do zošita s pevnou väzbou si lepím obrázky šiat a šperkov. V skutočnosti mi na nich až tak nezáleží, pretože čas vezme všetko čo považujeme za podstatné. Po sprche mi bolo zima, tak som si obliekla tepláky v ktorých spím a potom ma posadla obrovská potreba písať. Prsty sa dotýkali klávesnice a na bielej stránke wordu sa zobrazovali všetky moje potláčané slová. Nebol čas, nebol priestor, bolo len všetko to, čo som sa dlho bála povedať nahlas. Vyplavovala sa zo mňa frustrácia z vlastnej zraniteľnosti a napĺňalo ma prázdno.

A ešte jeden pocit.

Ako sa mi chveje pokožka keď sedíme blízko seba!
Ťažko sa mi vtedy dýcha.
Je mi k smrti a predsa sú to tie dôkazy žitia, bez ktorých by to nebolo ono.
Tie pocity, o ktorých sa píšu knihy.

   

7 komentárov:

  1. pocity tak dobre známe

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný6.9.13

    bravóóó

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Waw.. tak já mám teda husí kůži, ne teda ve špatném slova smyslu. Je to vážně krásný článek!
    . . .
    Dreamer Clara^^
    http://dreamersuniverse.blogspot.com/

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ano ano, mila Cherie, mas pravdu, tie pocity, o ktorych sa pisu knihy.. ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anonymný7.9.13

    Ukáž tvár :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. posledný odsek taký že dokonale ho poznám a predsa má pred sebou také rúško tajnosti..
    www.em-petrik.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť