pondelok, 16. decembra 2013

Tu sa dnes nepracuje.

Moja latexová girl, podaj mi nôž,
si úžasná, som mimo z tvojich nôh,
a tento párty boy chcel vedieť, o čom som,
vložím mu do hlavy film...

Moja kreativita klesá nepriamo úmerne s rastúcou telesnou teplotou. Je mi trošku clivo. Mám zlú pleť, telo sa mi zmieta v ohni a cítim sa ako sám vojak v poli. V nedeľu ráno som sa dotackala do obchodu po čerstvý zázvor a citróny. Mala som na sebe pyžamo, čižmy a kabát. Jeden by neveril, že môžem vyzerať tak zle. Bola som tragéd a počas prestávok v učení som stalkovala Filmového cundry a moje prebujnené ego bolo oklieštené. No každopádne, takto mi bolo:


Dnes mi je však už lepšie. Obloha je atramentovomodrá, asi som urobila skúšku z francúzštiny a rozhodla som sa, že: Je ne vais pas travailler. Napísala som pánovi, ktorého učím, že som chorá a dnes konverzácia nebude. Obliekla som si pyžamo, ponožky mám natiahnuté až ku kolenám, presne tak ako to mám rada a pijem horúcu čokoládu. Mňam!

A rozmýšľam nad tým, čo robíš ty, 
a myslela som, že by som mohla prísť. 
No už je neskoro a ty už asi spíš.

V piatok som takmer podpálila byt. (Našťastie) zhorel (len) môj sveter a obľúbené pyžamo. Nechýbalo veľa a ostali by mi len oči pre plač.


Ale keď je mama šťastná, a keď je papa šťastný, tak som aj ja šťastná.

   

streda, 11. decembra 2013

O čom mi píše

Ak by som bola speváčkou, naspievali by sme duet. Moje pery by mu chutili ako ružové víno a na krku by som mala perly. Rozkošnícky by som pohadzovala rozviatymi sukňami a bielymi spodničkami.

Jeho synovi chcela dať meno Alexej, no na svet nikdy neprišiel.

Máš ma na tisícich záberoch. Stále zdobia detaily mojich rozmazaných pier tvoju pracovnú plochu? Stále si myslíš, že sú moje zreničky éterické? "Zas si mimo kontextu, dievča."

Bola to beta verzia lásky. Napĺňala ich tá úžasná vzájomná neuchopiteľnosť, neistota, bezbrehá spontánnosť. I´m feeling scared and you know it.

Mal príťažlivú tvár a elektrickú dušu a vedela som, že ma bude milovať, aj keď už nebudem mladá a krásna. Zranil ma a vôbec nebol empatický či nebodaj citlivý. Musím sa smiať. Boli sme... Bolo to... nemôžem to vysloviť... Ohromne senzitívne, emotívne a vulgárne. Prirodzené. Zvykli sme sa milovať v kostole a v čerešňovom chevrolete. 

Zvykli sa milovať na biliardovom stole medzi farebnými guľami.

Definuje nás to, čo tvoríme, stávame sa vlastnými múzami.

Gule z vianočného stromčeka popadali na zem a ona ležala v trblietavých črepinách. Na líci mala vtlačenú ruku svojho despotického manžela. Odfrkol si a šiel do kuchyne umývať taniere pokryté vrstvou zaschnutého zemiakového šalátu. Vonku spievali koledníci, keď svoj kufor terigala po schodoch za zvukov praskajúceho ihličia stromčeka, ktorý medzičasom vzbĺkol. Počula jeho krik a nadávky. Jej nízke podpätky klopkali na kamenných schodoch a pridlhý plášť sa vláčil po zemi. V ruke zvierala rukoväť hnedého cestovného kufríka.

Pridržiavala som si ho zubami a povedala som mu, že ho milujem. Dal mi facku a potom ma pobozkal a požiadal, aby som...

A požiadal ju o ruku.  
A možno, možno sa im to len prisnilo.

Womanhood, and all that is a woman, and the man that comes from woman.
The curious sympathy one feels when feeling with the hand the naked need of the body.
The circling rivers, the breath and breathing it in and out. 
The thin red jellies within you or within me. 
These are not the parts and poems of the body only, but of the soul.

Och bože, cítim sa taká živá a nič ma viac nedesí.
Len som chcela, aby si vedel, bejby, že si najlepší.

Žijeme v mizérii a jediná možnosť úniku sú slová.

(piesňa)


   

sobota, 7. decembra 2013

Ubi sunt?

Nie sú to len potôky, čo zamrzlo, ale aj moje ústa. Artikulácia je v tej ľadovni vonku nesmierne náročná. Život plynie brutálne rýchlo a chtiac nechtiac musím robiť radikálne škrty cez rozpočet. Ani nie tak finančný ako skôr aktivitový. Ako by sa povedalo v Nitre: sťeš/nesťeš - nechaj tak.

Veľa mojich nápadov stroskotalo na mojom malom sebavedomí, © samonasieracom efekte a na autosugesciách typu: Ona by sa so mnou určite nechcela baviť. A: On ani nevie, že existujem. Och, a takmer by som zabudla na: Tento nápad je trochu trápny, tak si ho radšej nechám pre seba. Zvyčajne ľuďom kladiem otázky, pretože nemám rada keď sú kladené mne. Neviem klamať a strácham sa, že holú pravdu by ľudia nemuseli pobrať. Alebo že by sa zistilo, že som nudná.

Kde sú tie časy keď som mala čas čítať x hodín denne knihy, športovať každý deň a chodiť na facebook? Ó, a bolo by fajn písať na blog o takých ženských veciach typu statement necklace, ale blbosť, lebo... 



Minule som si pozrela 20minútové video o korektoroch na kruhy pod očami a dospela som k zisteniu, že: 1. ak by som mala doma PÄŤ rôznych kozmetických produktov,  ktoré robia tú istú vec, asi by som zo seba mala zlý  pocit. 2. Krása je v jednoduchosti. Stále rozmýšľam, čo si také tie beauty blogerky myslia o nás ostatných a či sa do mňa nechcú pustiť a zdissovať moje veľké obočie:D Presne v tomto momente ukladám slová veľmi neohrabane a uvedomujem si to.

V živote každého človeka zohráva veľkú úlohu selekcia, ako minule povedal Hipster z Artfóra, v určitom momente život si uvedomíte,  čo je pre vás dobré a čo nie a začnete si vyberať. Môj dobrý kamarát si svoje priority píše do notesa s pevnou väzbou. Ja som si už dlho nie. Bála som sa otvoriť denník,  že ma bude opäť lákať čítať veci minulé a bezpríčinne si ubližovať, no ale aby sme popošli ďalej, urobila som to a teraz mám tiež zoznam, nový, takže uvidíme,  čo sa stane. Každopádne, nebudem sedieť na zadku a čakať na G., ale budem pokračovať vo vyvíjaní ofenzívy aktivít smerujúcich k cieľom. 

Lebo, sakra, ľudia, sme tu na svete len raz, tak robme čo máme radi a robme to dobre. A toto by si mala prečítať D., jej frajer L. a niektorí moji spolužiaci,  no myslím si, že nikto z nich blogy nečíta, pretože nevedia, čo je dobré. Blah.

Obliekli by ste si takéto niečo? 
Ja jo. Yayo.
A pozrite si novú Laň, ale iba ak máte odvahu na 27 minútové klbko zvrhlostí. (Moja obľúbená časť je tá v Edenovej záhrade.)

   

štvrtok, 5. decembra 2013

Záludná otázka

Spýtala som sa ľudí, ku ktorým cítim priateľstvo a obdiv, čo ich robí šťastnými. A toto mi povedali: 
  • Šťastnou ma robí, keď sú ľudia ľudskí.
  • Šťastie je pre mňa stav duševnej pohody, dlhodobejší sled pozitívne sa vyvíjajúcich udalostí.
  • Úprimní priatelia, delenie sa o šťastie s inými, lebo zdieľané šťastie sa umocňuje. 
  • Život, pohyb, spev, láska, dobrý humor, čistá myseľ a hlavne spoločné úsilie hŕstky ľudí, ich aktívna spolupráca
  • Moja rodina, priatelia, hudba, príroda, životná energia.
  • Viera, ale ozajstná, žiadne nanucovanie dogiem. 
  • Poznanie, že život je dar a že sme boli stvorení pre slobodu a lásku. 
  • Ticho, modlitba, adorácia. 
  • Nádej, že všetko bude dobré a že všetko je tak, ako má byť. 
  • Napĺňanie poslania, rast, sebazdokonaľovanie sa, rozvíjanie talentov. 
  • Úsmev a smiech, estetično, zmysel pre krásu. 
  • Umenie, ktoré sa neskrýva v galériách, ale je všade navôkol. 
  • Kreatívny prístup k veciam, robenie vecí inak, odbočenie od stereotypu. 
  • Zvieratá a krásy prírody. 
  • Učenie cudzieho jazyka. 
  • Knihy. 
  • Detská nevinnosť. 
  • Vnútorný pocit pohody a vyrovnanosti, ľudia oplývajúci prirodzenou radosťou a všetky všedno-nevšedné maličkosti.
  • Vianočná atmosféra.
Čo robí šťastnými vás?