streda, 11. decembra 2013

O čom mi píše

Ak by som bola speváčkou, naspievali by sme duet. Moje pery by mu chutili ako ružové víno a na krku by som mala perly. Rozkošnícky by som pohadzovala rozviatymi sukňami a bielymi spodničkami.

Jeho synovi chcela dať meno Alexej, no na svet nikdy neprišiel.

Máš ma na tisícich záberoch. Stále zdobia detaily mojich rozmazaných pier tvoju pracovnú plochu? Stále si myslíš, že sú moje zreničky éterické? "Zas si mimo kontextu, dievča."

Bola to beta verzia lásky. Napĺňala ich tá úžasná vzájomná neuchopiteľnosť, neistota, bezbrehá spontánnosť. I´m feeling scared and you know it.

Mal príťažlivú tvár a elektrickú dušu a vedela som, že ma bude milovať, aj keď už nebudem mladá a krásna. Zranil ma a vôbec nebol empatický či nebodaj citlivý. Musím sa smiať. Boli sme... Bolo to... nemôžem to vysloviť... Ohromne senzitívne, emotívne a vulgárne. Prirodzené. Zvykli sme sa milovať v kostole a v čerešňovom chevrolete. 

Zvykli sa milovať na biliardovom stole medzi farebnými guľami.

Definuje nás to, čo tvoríme, stávame sa vlastnými múzami.

Gule z vianočného stromčeka popadali na zem a ona ležala v trblietavých črepinách. Na líci mala vtlačenú ruku svojho despotického manžela. Odfrkol si a šiel do kuchyne umývať taniere pokryté vrstvou zaschnutého zemiakového šalátu. Vonku spievali koledníci, keď svoj kufor terigala po schodoch za zvukov praskajúceho ihličia stromčeka, ktorý medzičasom vzbĺkol. Počula jeho krik a nadávky. Jej nízke podpätky klopkali na kamenných schodoch a pridlhý plášť sa vláčil po zemi. V ruke zvierala rukoväť hnedého cestovného kufríka.

Pridržiavala som si ho zubami a povedala som mu, že ho milujem. Dal mi facku a potom ma pobozkal a požiadal, aby som...

A požiadal ju o ruku.  
A možno, možno sa im to len prisnilo.

Womanhood, and all that is a woman, and the man that comes from woman.
The curious sympathy one feels when feeling with the hand the naked need of the body.
The circling rivers, the breath and breathing it in and out. 
The thin red jellies within you or within me. 
These are not the parts and poems of the body only, but of the soul.

Och bože, cítim sa taká živá a nič ma viac nedesí.
Len som chcela, aby si vedel, bejby, že si najlepší.

Žijeme v mizérii a jediná možnosť úniku sú slová.

(piesňa)


   

14 komentárov:

  1. Cítim sa, akoby som nakukla do knihy a prečítala tie podstatné útržky, ktoré tvoria príbeh. Tie útržky, čo by som si zapísala, aby som si zapamätala, čo som pri čítaní cítila. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je mi opravdu líto těch žen, co se k jejím protějškům vrací i přes to, co jim dělají.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Možná to bude znít sobecky, že si cizí příběh přirovnám k tomu svému, ale při čtení mne až mrazilo, když jsem si s každým přibývajícím slovem uvědomila, jako bych ten příběh znala. Bála jsem se číst dál. Rozdíl mezi příběhem mým a tvým bude snad jen v tom, že my oba byli naprosto stejní. A ta láska vedla pouze jedním směrem, kolem staré ošuntělé stezky směrem k hřbitovní zdi. Konec takovýchto vztahů jsou muka. Dlouhá, předlouhá kocovina doprovázena nutkáním dát si ještě trošičku, ale když se povede vystřízlivět úplně, s menšími ztrátami se dá posunout dopředu a doufat v nový, klidný a jemný den.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Naozaj dúfam, že máš pravdu. Chérie píše geniálne a v jej slovách sa dokážeme nájsť. Niekedy sa zídu nielen slová opisujúce bolesť, ako svoju vlastnú, ale aj nádej na niečo. Niečo nové. Možno pokoj by pre začiatok úplne stačil.

      Odstrániť
    2. hej, emócie a závislosti sú silná vec...

      Odstrániť
  4. sánka dole, všetky komplimenty zavrhnuté ako nedostatočne výstižné...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem... ja vlastne nikdy neviem, ako mám reagovať na komentáre takéhoto typu...

      Odstrániť
  5. Mám husí kůži. Píšeš neuvěřitelně...Myslím, že dlouho nebudu myslet na nic jiného, než na tenhle článek.
    Vivi

    OdpovedaťOdstrániť
  6. https://fbcdn-sphotos-e-a.akamaihd.net/hphotos-ak-ash3/t1/1555443_748425878510011_806226567_n.jpg

    OdpovedaťOdstrániť