streda, 30. apríla 2014

Deadline

V podstate som sa cítil dobre. Do monitora som čumel už štrnásť hodín, rovnako ako ostatné štyri dni. Svet mi bol nádherne ukradnutý a ja som bol ukradnutý svetu.  Nepostrehol som ani, kedy sa stihlo zotmieť. Nebolo divné, že ma nikto okrem mobilného operátora nezháňal už od pondelka. Nevolal mi ani šéf, čo je v našej firme neobvyklé. Vedel, že vždy projekty odovzdávam včas a vedel to adekvátne oceniť. 

Natiahol som sa na nepohodlnej stoličke, ktorú som si sem priniesol z predchádzajúceho bytu. Oprel som sa a ruky som spojil za chrbtom. Zapraskali mi kosti. Za celý deň som prijal pohár vody s citrónom a dve šálky kávy a mal som chuť zjesť polku chladničky, no nič sa v nej nenachádzalo. Kedysi som čítal o ochorení, pri ktorom majú ľudia chuť na nepochopiteľné veci, napríklad na omietku. Napadlo mi, že by mohla byť chrumkavá, zrejme by chutila ako papierový čips. S odporom som preglgol a zatvoril notebook.


Zdá sa, že všetko plynie takmer hladko, no o štvrtej ráno sa neubránim úprimnosti a priznaniu, že takto som si svoj život nepredstavoval. Makať ako otrok. Popoludňajšia prechádzka do obchodu je pre mňa v tých vyťaženejších obdobiach topom dňa. Baví ma obliecť si bundu na tričko a tepláky, ktoré za tých pár dní, čo ich nevyzliekam, vždy priľnú k môjmu telu. Som vďačným terčom posmechu pre školáčky, ktoré si po vyučovaní zbehnú  kúpiť paprikové slovenské čipsy. O pár rokov budú mať rite ako ich matky a budú držať nezmyslené diéty. Stretnem sa s pohľadom mladej pokladníčky, ktorá zrejme zdieľa môj názor a zdá sa, že z nej už-už niečo vypadne. Keď sklopí zrak, jej viečka sú čierne, takže vyzerá, akoby jej niekto vylúpol očné buľvy. Môj zrak plynule prejde k východu.

Apatia je jedným z dôvodov, prečo ma ľudia nemajú radi. Som ten typ človeka, ktorý vám na každý pokus o manipuláciu prikývne a keď si myslíte, že ma máte vo vrecku, urobím si po svojom. Myslím, že je všeobecne známe, že neznášam mojich kolegov. Domnievajú sa, že pohŕdam pracovnou morálkou, no opak je pravdou, myslím tým... dá sa povedať, že zbožňujem presne stanovené pravidlá. Len rád pracujem sám. Z teambuildingov a brainstromingov grcám.

A čím som starší, tým menej vecí ma vie zaujať. Rokmi som sa plynule dopracoval ku skromnému životu, aký mohol viesť ktorýkoľvek obyčajný Slovák, ak by na to mal. Rozdiel medzi mnou a obyčajným Slovákom bol ten, že si to môžem dovoliť, rovnako ako svieže študentky v Primi. Konieckoncov, každá ľudská snaha smeruje k jedinému cieľu - nažrať sa, zasúložiť si a vypnúť myseľ pod vplyvom omamných látok. Inými slovami, makal som ako otrok a večer za odmenu chľastať niečo s veľkým číslom. Defaultne whisku, ale ani číre tekutiny nie sú na blackliste.

A tak to šlo roky. Na účte sa mi hromadila výplata za výplatou, ktorú som nemal kedy míňať. Jazdil som na aute, ktoré bolo rovnako moderné aj nudné ako rok 2003, no nemal som motiváciu kúpiť si nové. Mohol som, ale načo. U lekára som nebol už päť rokov a moje telo na tom už nebolo ako na výške. Prebúdzania boli ťažké. Občas ma prepadol popud žiť zdravšie, ba dokonca nadviazať sociálne kontakty, no vzápätí som sa zakaždým vrátil do pohodlnej šedej ulity, ktorá mi dokonale vyhovovala.

A potom prišla ona. Malá židovská princeznička. Pri tej spomienke mi teraz po tvári prešiel úsmev. Mala o pätnásť rokov mladšie telo a ľuďmi môjho typu pohŕdala. Vedela, že som zlosyn a jej ľahostajnosť k tejto vedomosti ma privádzala do šialenstva. Každú nedeľu trávila v kostole, učila sa na áčka a túžila sa stať zdravotnou sestrou. Nech je ako chce, keď o tretej nadránom ťahala biele čiary, mal som možnosť pozorovať, ako sa všetky jej presvedčenia rozplývajú v nádhernej hmle. Ale inak to bolo krásne leto. Na chladničku v mojom byte sme si magnetkami pripli plagát ukrižovaného Ježiša, tancovali sme ožiarení svetlom z digestora a žili sme svoj americký sen. Susedia nám nemálokrát klopali na stenu, aby sme sa utíšili. Robilo nám zvláštnu radosť nespať a tráviť mdlé dopoludnia v presvetlených prašných miestnostiach, omámení a ospalí, ale zvláštne nadšení z prostej prítomnosti toho druhého.

Nebola nadmerne príťažlivá. Mala úzke obočie, poslušnú cestičku vo vlasoch a vo svojich prehovoroch sa pričasto opakovala. Prehĺtala, zúrivo škrípala zubami a prepaľovala ma pri tom pohľadom. Ak sa spätne pozriem na to obdobie, nebol som si istý, či ma priťahovala alebo odpudzovala. Hlbšiu analýzu nášho nevzťahu som radikálne odmietol, isté bolo, že sa mi dostala pod kožu. Pri spomienke na ňu mi začalo brnieť v kolenách a celým telom mi prešiel zvláštny impulz. Zimomriavky. Okupovala mi myseľ. Často som ju nevidel celé týždne, hoci bývala sotva tri ulice odo mňa, no vždy, keď po čase neplánovane prišla, nastalo peklo. Nestihol som sa ani zamyslieť, či konáme správne a už sme boli v tej búrke. V očiach jej blýskalo a človek pri nej musel byť stále v strehu. Maličká nemala rada otázky. Nikdy na žiadnu neodpovedala a ja som z toho bol chorý. Chcel som vedieť, čo robí v každej sekunde. Čo si dnes jedla? Čo máš oblečené? Nič. Nič. ... Piči!

Rozhliadol som sa po miestnosti. Okrem vreckoviek a ponožiek na zemi, rozostlanej postele a plastovej nádoby na stole, v ktorej boli predvčerom šišky, to nebolo najhoršie. Hoci... podlaha by potrebovala umyť a niekto by mal vyhodiť vyschnutý fikus, ktorým to tu oživila posledná upratovačka. Uvedomil som si, že odkedy som vypol notebook, prešlo už asi 20 minút. Pre dnešok bolo práce dosť. Napísal som tej mladej kunde, či sa staví na pokec a víno, čo bol eufemizmus pre jebačku a ona to dobre vedela. 

To bolo pred hodinou. Ešte neodpísala.

20 komentárov:

  1. asi začínam mať slabosť pre knižné/poviedkové mierne psychoaptické mužské postavy. a na sekundu som sa musela zamyslieť či to tak nie je aj v reáli :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. milujem sa prihlásiť na blogger a mať tam tvoj príspevok! Nikdy nesklameš:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Wauky, zhltla som (Ti) to :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. mám slabosť pre tieto tvoje mindblown-y. apatické poviedky (:

    OdpovedaťOdstrániť
  5. jooo, paráda! vždycky se do tvojich povídek tak vžívám!
    (a protože jsem neinstagramová, musím někde (takže tady) vyjádřit své nadšení z tvojí fotky muž-jezero-hory, protože je fakt boží. kde to je? nádhera totiž!)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. na Liptovskej Mare. a v skutočnosti to bolo ešte krajšie:)

      Odstrániť
  6. Anonymný1.5.14

    ja som ti to nezhltla
    1. vec - je tam veľa chýb, čítaš si to po sebe? grciam, nie grcám, keď už píšeš slangovo (inak vraciam)
    2. anglické slová, to ma ešte nijak neoslovilo, tak buď píš po anglicky, alebo po slovensky, pochybujem, že nejaký americký spisovateľ použije aspoň raz v živote slovo piči, ale beriem, je to tvoj štýl
    3. ešte som u teba nevidela poviedku, kde by bolo spomenuté niečo iné ako sex, drogy a nezáväzný vzťah (dnes dokonca židovská princeznička)
    4. dnes nespomeniem Evitovky, ale Matkina, lebo je to stále to isté, čítam ťa už dlho, nekomentujem síce, keď sa mi niečo páči (väčšinou sú to tvoje klasické články), na to tu máš príliš pochvalných komentárov a dievčat, ktoré ti ťahajú po pod nos medové fúziky, ale radšej napíšem, čo by si mohla zlepšiť (ozaj, ešte som nevidela dievča s fotkou, ktoré by ti napísalo niečo negatívne, myslíš, že je to dobré, že tu nie sú žiadne negatívne komentáre? napr. ja keby som písala, tak by ma viac zaujímala konštruktívna kritika, nie len super, go, go!), a tak..

    Ale aj tak držím palce, máš však na viac

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. už len čakám, kedy si vypýtaš účet za tieto editácie a poznámky pod čiarou.

      Odstrániť
    2. Anonymný1.5.14

      čakala som trochu inteligentnejší komentár, ale budiš ;)

      Odstrániť
  7. Anonymný3.5.14

    A preco tu tvoju kritiku nenapises aj ty s fotkou ale len ako anonym?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný4.5.14

      lebo sa neregistrujem na všetky možné stránky, sociálne siete a podobne :)

      Odstrániť
  8. Anonymný3.5.14

    Anonym
    Ak ta tak nezaujima a nepaci sa ti co pise tak naco ju "citas uz dlho"? Chod si riesit svoje hlupe komplexy niekde inde a nie po fakt dobry post. A grcám ja z teba. (je to osobny blog. Clovek si moze pisat cokolvek na svete akymkolvek stylom aj s milion chybami a teba to nemusi zajimat)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný4.5.14

      ako si vydedukoval/a, že ma to nezaujíma, nepáči sa mi to a tak? asi keď sem píše poviedka (lebo toto asi nebolo z bežného života), tak musí očakávať, že nad tým nebudú len všetci vzdychať, aké je to cool, dokonalé, a že by ihneď mala vydať knihu, inak sa zrúti svet
      Ja z teba negrcám, som slušný človek, ale ty, očividne, nie.
      A na koniec - je to osobný blog - je na nete, voľne dostupný, nie je súkromný, tak logicky sem môže napísať človek čokoľvek, akýmkoľvek štýlom a s miliónmi chýb - takže mne z toho vychádza aj komentár.
      Čo mi nedochádza, je fakt, že som ešte nevidela dievča, ktoré by normálne prijalo kritiku a neurážalo sa hneď, alebo by hneď nepísalo sarkastické komentáre, zvláštne nie? napísala som tam nadávky? napísala som osobný názor, podľa mňa je na svete sloboda slova, takže ty si choď riešiť svoje hlúpe komplexy, lebo asi nevieš prehrýzť, že nie je všetko dokonalé.
      A to, či má človek fotku, alebo nemá, je úplne jedno, aj tak by si nevedel, či som to ja, alebo nie, ale to by si musel zapojiť do obehu takú vec, nazýva sa to ROZUM.

      Mier s vami, ľudia, trochu nadhľadu nabudúce, ten post nejde zajtra do tlače!

      Odstrániť
    2. a o čom máš rada poviedky?

      Odstrániť
    3. Anonymný5.5.14

      to je úplne jedno, napr. toto bolo naposledy dobré - http://girlinblackshirt.blogspot.sk/2014/05/o-2-ulice-dalej.html

      Odstrániť
    4. Anonymný5.5.14

      nepomylil si si blogy? :D :D

      Odstrániť
    5. Anonymný5.5.14

      nie :)

      Odstrániť
  9. Anonymný6.5.14

    trapas dosť ty (anonym), veľmi ti to nejde ti niekoho zhodiť:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný6.5.14

      teraz neviem, koho myslíš, ale ja som nemala v úmysel nikoho zhodiť, čudujem sa človeku, ktorý to v tom texte (komente) našiel, Sherlock jeden :D

      Odstrániť