nedeľa, 29. júna 2014

Letné zápisky, vol. 2 - Príchod do bájnej lagúny

video

"Bola obyčajná sobota, išla som sa spiť, nech sa ledva domov domotám..."

Ale nie. Dnes bol veľmi dobrý deň. Postretlo ma šťastie a moja hosťovská mať (ďalej len: Rosa) musela ísť náhle pracovať do prímorského mestečka s poetickým názvom Pals a spýtala sa, či chcem ísť s ňou. A viete ako to býva, niekto vám podá prst a vy mu schmatnete celú ruku, takže som si urobila deň voľna. :) Ale lepšie, ako len le(h)niť kdesi pri bazéne a čítať blbiny o tom, ako získať muža a schudnúť 10 kíl za 3 dni, nie?

Keďže tu zatiaľ nemám žiadne kámošky ktoré by sa mohli pridať, bola som tam sama ako v plote kôl, ale to mi nevadilo, pretože som sa mohla každých 20 metrov zastavovať a kochať krásami prírody. Bolo to samé: Jéééj! ... Wáá! ... Óóó! ... a: To je ale krása!

Paradoxné bolo, že som počas celej cesty nestretla živú dušu, len dvoch circa šestnásťročných týpkov, ktorí si pod stromom pichali marihuanu a ani si nechcem predstaviť, aké brutálne teplo im muselo byť, keďže podľa mojich odhadov bolo asi 100 stupňov v tieni. (* moje meranie môže mať odchýlky, nakoľko mi celý čas slnko pripekalo na hlavu, nepremýšľala som racionálne a spálila som si nos.)

Na poslednej fotke je cieľ mojej cesty, bájna lagúna, v ktorej som plávala holá (už nikdy nechcem nosiť plavky!!!) a potom som si vykúpaná, vysušená a šťastná na deke písala do tajného cestovateľského denníka a jedla jablká. Keď som si olízala pokožku, bola slaná a rovnaké boli aj moje vlasy, na ktorých sa vytvorili beach waves a asi prvýkrát  živote som s nimi bola spokojná.

Neskôr večer som sledovala rybárov, ktorí na skalách zbierali lastúrniky a lovili chobotnice a ostala som tam, až kým úplne zapadlo slnko a všetko potemnelo.





štvrtok, 19. júna 2014

Spolu-bidlá vol. 3

Na sporáku sa ešte nikdy nevarilo, za stolom sa ešte nejedlo, v kúpeľni sa ešte nik nesprchoval a v posteliach ešte žiaden človek nespal. To bolo v septembri, keď som svieža s 2 kuframi prichádzala do panenského bytu. Odvtedy prešlo desať mesiacov a možno povedať, že tento priestor už dávno nie je nevinný. Zažil totiž smiechy a plače, fľaše a prázdne čaše, ženy a mužov, tvrdé rapy a beaty, klebety a podnetné rozhovory, veľa chérie paradajok, donášok jedla a málo spánku.

Keď s niekým bývate, musíte si zvyknúť na všeličo. Uvidíte totiž veci a začujete slová nevídané. Vaša viera v ľudstvo bude otrasená, ale musíte to ustáť na vlastných, pretože niet inej možnosti. Nahliadnete do útrob cudzieho vzťahu, ktorý spočíva v tom, že jeden zo srandy z nudy bije druhú a ona ho obskakuje ako poslušná žienka a približne 2 krát za 10 mesiacov v tej najneočakávanejšej chvíli si v noci s hrôzou pritláčate na hlavu vankúš v snahe stlmiť zvuky sprevádzajúce a)vraždu b)súlož. Naučíte sa 2 hodiny potláčať nutkanie ísť na WC. Budete tolerantní k špinavému oblečeniu týždeň pohodenému povedľa práčky. Objavíte neuveriteľné kombinácie potravín, ktoré sú niektorí ľudia schopní zjesť. Za spomenutie stojí kura zaliate smotanou a posypané obrovským množstvom kukurice a k tomu kilo špagiet.

Jeden zo zlomových okamihov v našom byte nastal v  prvý májový týždeň, keď udreli horúčavy, na ktoré si iste spomínate. Vodu nám bez predošlého varovania odstavili na 5 dní a padlo by vhod pár babských rád o tom, ako sa kúpať v morskej pene imitujúc morskú vílu. Bežné sprchovanie vyžadovalo päť fliaš minerálky. Ak ste si umývali vlasy, množstvo ste mohli strojnásobiť a aj tak ich nebolo dosť. Po dvoch dňoch som prišla na grif, ktorým bolo zistenie, že perlivá voda viac pení a perlí a tým pádom je pôžitok z umývania o kúsok väčší. Aspoň o niečo. Všade sa povaľovali kopy neumytého riadu a na to, ako sme splachovali WC, sa ani nepýtajte. Počas tých krušných dní sme však neboli bez vody len my, ale celý dom, ako aj Optika a Kaviareň povedľa. Zdalo sa však, že to nikomu neprekáža... Nikomu to neprekážalo niekoľko dní a potom sa vrátila kultúra a všetko zlé sa obrátilo na dobré.

Avšak môj spolubývajúci, ktorý má rád trávu a varí si párky v panvici plnej vody, od toho dňa už nebol ako predtým. Nie že by bol predtým náš kámoš, to naozaj nie, ale odvtedy bol ešte nevrlejší a nešťastnejší. Opustil sa a zanevrel na bežné spôsoby. Zásadne nevlastnil žiaden sprchový gél, ale v sprche používal naše mydlo na ruky a jeho zubná kefka bola položená v sprchovom kúte štetinkami nadol. Ba domnievam sa, že keď mal cestu do sprchy, tak sa tam zakaždým aj vyšťal. Tri v jednom. Keď sa ráno prebudil, nikdy si nešiel umyť zuby či tvár, ale vždy sa len obul a išiel von. Keď si pral, hodil do práčky oblečenie všetkých farieb (ktoré som časom nazývala 50 odtieňov šedi) a keď ho rozvešiaval na sušič, neobťažoval sa ho vytriasť a tým pádom chodil pokrčený. Tajne si myslím, že to bol dôvod jeho bludného kruhu osamelých večerov. Vlastne keď si to po sebe čítam, mám podozrenie, že to bol mimozemšťan.

Akých divných spolubývajúcich ste mali/máte vy? :)

Aby sme na záver vyhnali nostalgický prístup, vnesiem sem trošku života slovami múdrosti od KathyT:







Pohár vína potrebou, 
a tak fľaša vina pred sebou, 
potykám si so zvýšenou spotrebou 
... a už som chytený!


sobota, 14. júna 2014

Elvis where are you, when I need you most?



Srdce mi začalo pomaly biť rýchlo. Zvláštna veta. 
Obliekla som si nahé šaty bez gatiek a práve v ten deň som Ťa zahliadla v dave.
Veď vieš, životné okolnosti sú niekedy kurva zvláštne. No musela som priznať, že si ešte nikdy nevyzeral tak dobre ako v tej chvíli. Díval si sa mojím smerom, no nespoznal si ma. Alebo?

Prstami sa snažím nahmatať svoj tep za uchom. Sníva sa mi? Hryziem si päsť a myslím na všetky tie materiálne dobrá a na Teba. V mojich nie nevinných, zato veľmi povínnych predstavách Ti bozkávam prsty na rukách a Ty ma napĺňaš svojím sterilným intelektom. Vtiahnem do seba dym a odpijem si z vína. Lepím sa k podlahe.

Priblížim sa k tebe mačacím pohybom. Ešte nikdy som sa necítila tak živá, Med. Stávam sa ženou zo starého obrazu obrazu, ryšavou Venušou s roztopašne spustenými morálnymi zásadami a Ty ma pokrývaš. Voláš ma svojím slnkom života. Horúci jed nám prúdi v žilách a tak to je dobre, hoci zrejme kvôli nemu umrieme. Oblečenú ma stiahneš k sebe do vane, šialenec. Psychopat. 

Napĺňame sa 
opatrne 
(dokonale) 
imitujúc intimitu.

Vedela som, že mi splníš všetko, po čom budem túžiť. A ešte viac, že odletím ďalej ku hviezdam.

Ech, vieš. Nemohlo sa to skončiť len tak. Bolo to, ako keď vám dokonale sadnú džínsy alebo keď nájdete stratenú časť puzzle. Tušili sme, že za to pôjdeme do pekla (alebo možno do neba).

štvrtok, 12. júna 2014

S láskou, Ch.

I've got feathers in my hair
I get down to beat poetry
And my jazz collection's rare
I can play almost anything


Nakoľko som dnes prišla na pár vzletných myšlienok a zajtra mám 2 skúšky, rozhodla som sa robiť to, čo mi ide v hektickom období najlepšie - obšťastňovať ľudí písaným slovom. Predstavte si, že celý váš život plynie v pohodlnej zabehnutej vzrušujúcej šablóne a jedného dňa sa celý otrasie v základoch a vy ležíte na studenej dlážke, búrite sa a plačete, pretože viete, že niečo nenávratne odchádza a vy už nikdy nebudete ako predtým. To niečo je vaše detstvo. Berú vám hračky, knihy i najcennejšie šperky, vašu česť a všetko, čo ste ľúbili a do čoho ste vkladali mnoho energie po celé tie roky. Vravia vám slová, ktoré nechcete, nedokážete a musíte počúvať. Pieskové domčeky vám zbúrajú, vaše srdce sa rozbíja na tisíc žiarivých úlomkov a čosi vo vás zomiera, ba zdá sa, že ťažoba nenachádza konca a vy s tým nemôžete nič urobiť. Nič.

Len to prijať ako skutočnosť a akceptovať novú situáciu. A začať jesť a prijímať tekutiny, lebo ak by ste nie, zoslabli a zomreli by ste. Si mladá, nikto nečaká, že budeš perfektná. Máš právo robiť chyby, ak sa z nich poučíš. Som presvedčená, že v tomto svete existuje niečo ako rovnováha a v konečnom dôsledku sme odsúdení na pokojný život. Jeden deň sme pekní a statoční a ďalší zas nechutní a neprajní. Občas sa smejeme v tragických situáciách a inokedy zas plačeme nad rozliatym mliekom a nie je to metafora. Myslím si, že ak sa s niekým hráte, skôr či neskôr sa niekto nechutne zahrá s vami. Ale ak budete dobrosrdeční a láskaví, šťastie vás prekvapí vo chvíľach, v ktorých by sa situácia inak mohla zdať beznádejná. A keď sa k vám niekto zachoval ako odľud, nemali by ste sa mstiť, pretože nie tak sa cez to prenesiete. Nie všetko ide hneď, každá vec má svoj proces. Niektoré veci potrebujú čas na to, aby sme ich pochopili, aby sme odpustili jemu, sebe a celej situácii, ktorá nastala. A nie je to ľahké, ale to ani odvyknúť si od heroínu, však áno.

Level mojej socializácie nadobudol v posledných dňoch nevídané rozmery a vo vzduchu cítiť arómu leta. Ruže, jahody, čerešne. Voňa nočného vzduchu a čerstvých perín. Zistila som, že som obklopená toľkými dobrými a zaujímavými ľuďmi, že si to snáď ani nezaslúžim. Mám šťastie a čo viac si smiem priať? Bolo by neskromné niečo vymýšľať, keď je nado mnou nebo posiate hviezdami, zatiaľ čo letný vánok mi strapatí vlasy a rozvieva šaty a predo mnou sa črtajú nové horizonty, na ktorých sa o sebe a o svete naučím opäť niečo nové. Ak všetko vyjde ako má, od zajtra budem mať prázdniny a veru že si moje posledné dni na Slovensku mienim vyplniť len bohumilými aktivitami a nejakým tým eventom.

Mesiac v splne dnes žiari zlatou... 

Pesnička.

pondelok, 9. júna 2014

Po okraj

Bolo už dávno po polnoci. Ležala som v posteli v izbe s otvorenými oknami a polovičkou odkrytého tela. Vánok mi šteklil zátylok. Odkryla som tajomstvo a zistila, že všetko plynie podľa presnej šablóny a vzorcov. Toto vedomie vo mne dozrelo ako voňavý tropický pomaranč. Dosaďte si premenné, zmiešajte ich ako suroviny na raw čokoládový koláč a výsledok máte pred sebou skôr než stihnete lusknúť prstami. 



Po krátkej úvahe som sa rozhodla vniesť trochu roztopašnosti a krásy do toho môjho pomalého umierania. A ako to už v rozprávkach býva, všetko sa točí okolo šiat. Inak to nebolo ani tentoraz. V zelených šatách a svetri sa cítim takmer ako Amélia. V kvietkových ako Lana. V lososových som nahá, v bielych ako panna. Šaty sú praktické, šaty sú vizuálne oku lahodiace, keď si oblečiete šaty, nemusíte vymýšľať už nič iné, napríklad, či sa to-ktoré tričko hodí k danej sukni. Možno by som mala premenovať aj môj blog.


Nikdy sa mi nechveli kolená tak ako dnes. Možno preto, lebo som sa musela všetko naučiť krutými metódami, cez rozbité kolená a sny, lietajúce predmety a medené mince skryté v podšívke nohavicových vreciek, keď prišlo na platenie v bare. Poznáte ten pocit, keď si vo vyvetranej izbe oblečiete teplé vyžehlené pyžamo a vhupnete do naškrobených voňavých perín? Som čerstvá na život. Tam, kde rastú divé ruže v hojnom množstve a prúdy vetra sa otáčajú, zapustím svoje korene. 

(piesňa)


Sme sentimentálne kundy, no teraz dones ďalšie rundy, zajtra vstanem a budem spievať!

PS: Kto sa ide taktiež v sobotu prejesť cheesecake-ov? :)