streda, 23. júla 2014

Baby's on fire


Pred pár dňami som zaspala na pláži a keď som sa prebrala, bola som úplne dezorientovaná. Chvíľu mi trvalo, kým som si spomenula, s kým som a ktorým jazykom mám rozprávať. Na ruke som mala biely neopálený pás, ktorý pár hodín zakrývala moja ťažká hlava. Vždy som chcela ísť na takú cool párty na streche domu, kde by chodili distingvovaní časníci, nosili by podnosy so šampanským, ľudia by mali oblečené koktejlové šaty a zuby by sa im leskli. V mojich predstavách som mala vysoko vyčesané vlasy a sprevádzal ma dokonalý sexboh s polodlhými vlasmi v polo tričku. A tak som na jednej bola. S výčesom! Bez pôjebného muža. Len tak som sa prechádzala pomedzi cool a free ľudí, ktorých som sotva poznala a s ktorými som priebežne prehodila pár viet a cítila som sa zvláštne. Nemala som veľmi náladu na spoločnosť a myslím, že som sa dostala do veku, v ktorom mi to nie je trápne. Holt, už nie som zelenáč:) Pila som šampus a v hlave som koncipovala ďalší článok na tému úžasný životík a príhody 001Chérie.

Ale čo o tom napísať? Všetko to znie príliš posh&fancy a nie som si istá, či som to ja. Toto nie je sťažnosť, pretože golf, párty a všetko ostatné je fajn. Ale aj tak sa najlepšie cítim pri tých jednoduchých veciach, napríklad, keď sa len tak môžem túlať a nemusím chodiť vystretá ako výkričník. A ak by ste sa ma spýtali, kedy som bola najšťastnejšia, tak by som začala hovoriť o tých najjednoduchších momentoch. Keď v starej skrini objavila nové poklady, alebo keď som sa dotýkala starých kníh v latinčine a musela som s nimi pracovať ako s tou najcennejšou relikviou, aby som ich neznehodnotila. Šťastná som, keď si odlomím kúsok Lindt čokolády, ktorá je permanentne v chladničke, namočím ju do horúcej kávy a potom ju nechám rozpúšťať na jazyku. Alebo keď boli prvé horúčavy a ja som od vzrušenia a motýlikov v bruchu nemohla spať, a tak som sa o tretej ráno v rifliach a pyžamovom tielku vybrala na prechádzku po meste, nevnímajúc nikoho, len každý krok a sporadický vánok.

Horúčavy sa už stali rutinou... (Keď niekde "žijete", tak ich začnete vnímať inak, než ako keď ste na dvojtýždňovej dovolenke.) Viem, čo príde a viem, čo si (ne)obliecť, ak sa chcem cítiť komfortne. Bola dusná a sparná noc, ďalšia z mnohých. Vyšla som z vody, vykašľala sa na uterák a ľahkým pohybom rebela na seba natiahla košeľu. V dome som za sebou na podlahe zanechávala mokré stupaje. Ľahostajné a lepivé. Do postele som si ľahla s mokrými vlasmi nedbajúc, že vankúš bude o pár sekúnd premočený. Voda sa zo mňa odparovala každým nádychom. Vedeli ste, že povrch ľudskej kože je približne 1,70 m2? Mám pocit, že každý dúšok vody, ktorý vypijem, je o pár sekúnd vonku. Prišla som na to, že zamilovať sa do imaginárnej postavy z knihy je rovnaké šialenstvo, ako ľúbiť nedosiahnuteľného človeka zo skutočného sveta. Od istej doby mi nejde písať, ale napriek tomu stále verím, že náš život ohraničuje umenie. 





6 komentárov:

  1. polo tričko mi k nemu nesedí, ale tvoja predstava, samozrejme :) a pri tom premočenom zahlavku rozmýšľam, či sa môžu barančeky urobiť aj na líci...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. stále rozmýšľam, že aké barančeky. a stále mi to nedochádza. ach, to asi z toho tepla:P

      Odstrániť
  2. Z toho horka mám strach, teď 3 týdny aklimatizace v Itálii a pak semestr ve Španělsku (naštěstí se bude ochlazovat hohoho!).
    S tou první fotkou mě napadlo - Bylas na Cap de Creus? Doporučuju nejvíc, miluju to místo, malé prázdné plážičky, skály, maják, příroda, Cadaques...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. zimný semester v Španielsku musí byť super!! :)
      na Cap de Creus sa chystám v niektorý augustový víkend, ešte som tam nebola, ale podľa obrázkov na pintereste to tam vyzerá veľmi lákavo! :)

      Odstrániť
  3. s tou knižnou postavou máš pravdu za milión. a inak všetko. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. neviem ako je mozne ze mi uniklo tolko clankov, ale je to aj dobre leb momentalne som v robote, je nedela (takze som Sem sla zu tak trochu prednasrata, ako kazdy co musi v nedelu pracovat) ale tvoje clanky su ppc a vdaka nim troch uzabudam ze som v praci lebo si viem uplne predstavit vsetko co pises a tiez som v myslienkach na plazi alebo v horucom meste. a pekne fotky!

    OdpovedaťOdstrániť