nedeľa, 24. augusta 2014

Shades of blue



Zlá kráľovná opäť panuje vo svojom kráľovstve a Snehulienka dostala slobodu. Ako Xena niesla si svoj dvadsaťkilový kufor bez úchytky. Prebrodila rieku, prešla lesom, vykúpala sa v mori viac než dosýtosti a vypila veľa tequily. Jej hlava už dávno nebola taká pokojná ako dnes. 

Zistila som, že k životu nutne potrebujem prekonávať vzdialenosti. Potrebujem odchádzať a prichádzať, nosiť si svoj kufor a kabelku cez plece a cítiť slobodu. A ak by som mala napísať jednu vec, ktorá mi zo Španielska bude v chladných mesiacoch chýbať, tak je to more.

More má v sebe život a hudbu. V minulom alebo budúcom živote je základom mojej pôsobnosti iste práca morskej panny. Celý čas len plávať, plávať a šampónovať ryby, na to by ma bolo.











So, I sat there and had a glass of wine...

utorok, 19. augusta 2014

21


Už tretí rok sa tu exponujem s milôstkami, sukňami, spodnicami, nadočnicovými oblúkmi, insitnými emóciami a inými pseudoproblémami a inak to nebude ani teraz. Zas mám narodky. Moja tvár už nikdy nebude taká mladá ako dnes a zdá sa, že už nikdy nebudem lipnúť na nepodstatnostiach. Aspoň dúfam.

Sumár:
  • urobila som mnoho odvážnych rozhodnutí
  • vystúpila som z komfortnej zóny (veľakrát) (a bolo to dobré)
  • moje priemerné mesačné výdavky na jedlo boli 139 EUR
  • cestovala som a prešla Katalánsko
  • spala som na pláži
  • mnoho som našla a mnoho stratila
  • málo som jedla a zmenšila som sa
  • dívala som sa na východy slnka nad morom
  • mala som červené vlasy, dala som sa ostrihať a som spoko
  • odvážila som sa vyznať mužovi lásku a bola som odmietnutá
  • kúpila som si veľa nových šiat 
  • zistila som, že motorky fakt nie sú pre mňa
  • naučila som sa niečo nové o vzťahoch, načúvať a ľúbiť samu seba
  • splavila som rieku
  • kúpila som si svoju prvú formu na pečenie
  • lietala som
  • používala som Foursquare, Pinterest, Printic, Google Analytics a Instagram
  • bola som s M. vonku cez deň, a to je už čo povedať
  • naučila som sa variť polievky
  • bola som 21x v Artfóre, 18 x v Štúrovi, 17x vo Foxforde a iba 9 x v KC Dunaj
  • prvýkrát v živote som pila kávu zo Starsucks (a nič moc)
  • dívala som sa na nádherné východy slnka nad morom
  • metódou pokusov a omylov som zistila, čo je pre mňa dobré a čo nie
  • bola som škaredá, bezmocná, nahnevaná a neúspešná
  • bola som krásna, sebavedomá a zmyselná
  • prvýkrát v živote som ochutnala makrónky a ustrice
  • našla som svojho amerického chlapca
  • chodila som sa nahá kúpať do mora na tajné miesto
  • bola som pokorná a pochopila som dôležitosť zdravia
  • čítala som, koľko som len vládala (ale chcem viac!)
  • zoznámila som sa s K., z ktorej sa vykľulo najlepšie spolubidlo
  • jazdila som na hipsterskom bicykli po Starom meste
  • zistila som, že starať sa o dvojičky nie je až také strašné (naopak, bolo to super!)
  • cvičila som jogu v parku
  • celé prázdniny som vstávala skoro ráno
  • naučila som sa opúšťať 
  • a odpúšťať
  • a i.
Un vrai truc de ouf style pur clip de R&B, elle vit le grand amour, qui commence dans la cour, se poursuit dans les tours et rime toujours avec toujours.

...

Is this happiness,
is this happiness?

sobota, 16. augusta 2014

Letné zápisky, vol. 10


Moje národky sú predo dvermi (za dverami?) (nikdy som nevedela, ako je to správne), čo v praxi znamená, že leto sa nevyhnutne blíži ku koncu. Tak ako každý rok. Cítim sa rozjarene a myslím, že čas návratu na Slovensko príde celkom vhod. Som totiž hnedá (och áno, už žiadna biela redhead, veru), navyše v posledných týždňoch prekvitám šialenými nápadmi - napr. neplatiť za hotel a spať dve noci na pláži, socializovať sa s neznámymi ľuďmi, ba takmer som sa v Zare odviazala a kúpila si espadrilles! 

Aby ste sa však pri čítaní mojich španielskych blogpostov (na jedno kopyto) nenudili, napíšem dnes dačo o všeobecne platných zákonitostiach fungovania ľudí v mojom domácom i zahraničnom prostredí, bez ktorých by dni neboli také škodoradostné a úsmevné. S K. máme vyvinutý interný humor a okrem gitary Jana Z., žien Borisa K., hrude Megan Cost a trčiacich tampónov jej párty kamošiek sa často bavíme o tom, čo je zdravé a čo nie. (A teraz, keď tvorím tieto vety, som si uvedomila, že sa celkom teším na semester, haha.) Práve ona ma primäla k tomu, aby som sa s niektorými hlodmi mojej bývalej hosťovskej podelila verejne, tak čujte.

Dvojičky vždy raňajkovali Nestlé cereálie. Jedného dňa som na sporáku ohrievala mlieko a ona doňho nasypala štedrú polievkovú lyžicu kryštálového cukru. Na moju otázku prečo, keď čokoládové lupienky sú sladké samé o sebe, odpovedala: „Cukor v mlieku je pre deti veľmi zdravý.“ 

Vlastne zdravý, saludable a healthy boli jej obľúbené slová. Nezabudla ich použiť zakaždým, keď sme sedeli pri stole. „Chcem, aby moje deti boli šťastné a zdravé.“ a „My v našom dome jeme veľmi zdravo.“ sa dali považovať za jej večne sa opakujúce lyrics. Svoje si išla aj vtedy, keď sme mali na obed rezeň a namiesto zemiakov boli čipsy. 

Mám taký svoj zoznam top gastronomických nechutností z jej dielne:

  • pan con tomate - krajec chleba hojne potretý šťavou z prekrojenej paradajky posypaný soľou, katalánska špecialita, pri ktorej podávaní sa všetci nekatalánci tvárili asi tak, ako by sa turisti na Slovensku dívali na mastný chlieb s cibuľou.
  • makaróny s mäsom z konzervy. Dakedy v júni urobila asi 5 kíl tejto špeciality, zmrazila ich a postupne vyberala z chladničky a podávala na obed. Jej manžel sa ich nemohol dojesť. (A mne povedal, že neviem variť, lebo si stále opekám lososa.) (Pche, kretén.)
  • malé zelené papričky obalené v hrubej vrstve soli. ("Morská soľ je veľmi zdravá.") V praxi to vyzeralo tak, že ste okrem zdravej morskej soli nevnímali nič.
  • bonus: pri odchode: "Kristína, ty si nám vypila všetok čaj!  Ale v lete sa čaj predsa nepije!!!" (začudovane) 
  • (bože, aká som rada, že som už od nich preč!!!)

Patrilo by sa povedať aj niečo o prekyslenom organizme. Už aj ja, neznalá pomerov topiek a dív som zistila, že veľa ľudí si myslí, že má prekyslený organizmus a tak sa snaží jesť len zásadité potraviny. Myslím, že je časť prísť s osvetou a vykríknuť do sveta, že pH v ľudskom tele je približne 7,4 a ak by táto hodnota stúpla, zomreli by ste. Takže nie je možné mať prekyslený organizmus.


Ďalším bodom na pomyselnom zozname je slávna veta od L.(Spolubidlá: revival), ktorú povedal svojej frajerke, keď bola (piaty krát za mesiac) chorá: „Musíš niečo zjesť, daj si aspoň sáčkovú polievku, tá ti pomôže proti chrípke!“ 

Aj vy sa pozastavujete nad takýmito absurdnými výrokmi?

Chaotickosť tohto textu reprezentuje krivku mojej intelektuálnej výkonnosti v tropickom počasí. Inak jednou z vecí, ktoré mám na Španielsku rada, je siesta. Viete, ja som vo svojej podstate strašne lenivý človek a ak mi dá niekto možnosť stráviť každé popoludnie 3 hodiny v posteli, s radosťou to využijem. Som presvedčená, že siestu by sme mali zaviesť aj na Slovensku. Len si predstavte, aké by bolo super hodiť si vždy po obede šlofíka. Myslite na to! :)


štvrtok, 14. augusta 2014

Letné zápisky, vol. 9


Preplnené miesta (napríklad vlakové stanice) vo mne okrem nechuti vzbudzujú aj veľa myšlienok. Dá sa zvyknúť na hluk lietadiel (V G. som bývala kúsok od letiska), malé zákutia, na britský akcent a na splavovanie riek, sterilný bazén a prázdne ulice. Na kúpanie sa v mori každý víkend a niekedy i cez týždeň. Rovnako je ľahké vypestovať si návyk na používanie hydratačného krému či na správne gestá pri vyjednávaní cien na trhu s ovocím a zeleninou. To všetko bolo fajn, ale primálo a primalé. Vedela som, že moje srdce bije inde a myslím, že som už príliš stará na to, aby som robila veci, ktoré ma nerobia šťastnou. Tušila som jej prítomnosť. A tak som sa ocitla tu.



Sme ako jedna a úplne iné, čo nám však nebráni dopĺňať sa. Je medzi nami niečo ako súznenie. Ona je farebná a ja nosím čierne šaty, ona mi spáli mi pokožku a ja z jej baru odídem bez platenia. Nikdy nespíme, obe zbožňujeme hlúpe vtipy a hovoríme mnohými rečami. Má v sebe farby, hluk, preplnené bary, hudba, presne ako to mám rada. Láka ma na obžerstvo a spolu jazdíme na bielo-červenom bicykli s košíkom. Filmy na pláži. Rozväzuje mi šnúrky na topánkach a hrá sa mi s vlasmi. Na zátylok vtíska mi vlhké sangriové bozky. Takáto je Barcelona :)


streda, 6. augusta 2014

This is my show



Life is awesome, I confess, 
what I do, I do the best.

Lay me down tonight 
in my diamonds and pearls

Tell me something like 
I'm your favourite girl.


sobota, 2. augusta 2014

Letné zápisky, vol. 8



Počas jedného z tých no-bra dní som sedela na horúcom kameni a obedovala ustrice. Pokožku som mala pokrytú soľným práškom a medzi prstami na nohách ma šteklil piesok. Za iných okolností by som čím skôr zdrhala do sprchy, ale tieto okolnosti boli odlišné než obvykle. Na Španielsku ma najviac baví živelnosť, ktorá akoby bola vpísaná do DNA tunajších ľudí. Žiť moment - to je slovné spojenie, ktoré ich úplne vystihuje. Ich prístup k životu nie je taký upätý ako u nás doma. Páči sa mi, že ľudia nelipnú na zaužívaných, často značne obmedzujúcich predstavách (tak ako u nás) a sú akosi viac spontánnejší  a tým pádom nevyhnutne aj radostnejší.

More voňalo a hučalo a ja som v tom momente cítila obrovskú vďačnosť, že môžem toto leto navštíviť všetky tie super lokality, do sýtosti sa kúpať, plávať nahá, byť trochu buržuj, spoznávať nové mestá a dediny a nových ľudí. Som presvedčená, že ak by sme sa zbavili predsudkov a ku všetkým pristupovali pozitívne, svet by bol lepší. Myslím si totiž, že od každého, koho vám život prinesie do cesty, sa môžete niečo naučiť... hoci len maličkosť! A nie je vlastne skúsenosť tým najlepším, čo vám nakoniec ostane?

Ustrice sa jedia živé. Zakaždým, keď ich pokvapkáte citrónom, zmrštia sa, pretože ich to zaštípe. S chuťou som zjedla asi desať (snažiac sa nevnímať, že vyzerajú ako škaredá vagína), no v žiadnej nebola perla. Vzbudilo to vo mne myšlienku, že som zrejme ženou, ktorá je odsúdená na umelé šperky do doby, kým si drahokamy bude môcť kúpiť sama. 

Teraz prejdem k veci. Zdá sa mi, že na Slovensku veľa ľudí žije väčšinu svojho času čakaním na niečo. Na koniec školy, práce, dňa, roka. Na prázdniny, aby neskôr čakali na skončenie otravnej dovolenky s rodinou, na koniec prázdnin, pretože sú nudné a členovia rodiny vám po čase strávenom doma lezú na nervy... Iste aj vy poznáte ten systém, ktorý sa v krátkosti dá opísať ako: "Máme všetko. Čo chceme? Chceme viac!" Uzavretý kolobeh. z ktorého časom vytesníme väčšinu zlého a ostanú nám tie dobré spomienky, aby sme onedlho opäť vstúpili do dní, s ktorými nie sme tak na sto percent spokojní a stotožnení. Mohlo by byť zaujímavé urobiť štatistiku, koľko percent času si obyčajný Slovák užíva život.

Chronic dissatisfaction, that's what you have. Niños de mierda!

Viem, že z môjho blogu, IG a iných facebookov to vyznieva, že si tu len užívam a preto sa mi ľahko mindžuje, no pravdou je, že zároveň makám ako otrok. Pretože ak niekoľko dní po sebe strávite s dvoma neunaviteľnými šesťročnými deťmi (pričom neustále počúvate buzeráciu od ich rodičov, pretože nič, čo urobíte, nie je dosť dobré), logicky vás to vyčerpá. Mňa tak, že niekedy zaspím pár minút po tom, ako ich uložím do postele :D

Domnievam sa všal, že by bolo pekné, keby sa ľudia naučili vychutnávať si každý moment. Nie len tie chvíle oficiálne vyhradené na radôstky, pretože tie sa väčšinou spájajú s očakávaním. Počas dňa, aj toho najbežnejšieho, sa dá nájsť veľa vecí, ktoré ho spríjemnia. 

Španieli sú často dezorganizovaní a nedochvíľni, ale nedá sa im poprieť, že pôsobia šťastnejšie a uvoľnenejšie ako Slováci. Žijú s ľahkosťou a ja sa to učím tiež. Na všetkom sa dá nájsť niečo dobré a niečo zlé, pričom je dosť možné, že ak by som tu žila, začalo by mi to liezť na nervy. Avšak, som človek, ktorý sa na všetkom snaží nájsť niečo pozitívne (v opačnom prípade by som v posledných mesiacoch asi mohla ísť do kúta plakať, haha), takže sa učím brať každú udalosť tak, ako príde. Učím sa byť otvorenejšia, skromnejšia, prispôsobivejšia, adaptabilnejšia. Viem, že nemusí byť všetko podľa mňa a nie vždy dostanem to, čo chcem, ale to ešte neznamená, že vo výsledku nebudem spoko.

Kým som toto písala, za oknom padal hustý lejak. Takmer akoby som vôbec nebola v slnečnom Španielsku. Ale teraz, zdá sa, začína slabnúť, stmieva sa a mračná sa trhajú. A po daždi vždy nakoniec vyjde slnko, nie je vari tak?