pondelok, 22. septembra 2014

Diary of Chérie, vol. 6

O 1:17 pouličné svetlá žiaria cez okná a siluety v miestnosti sú jemnejšie a tiene na stenách oblejšie. Vzduch sýtejší a chladnejší. Hudba hrá už len veľmi potichu, jemná melódia sa vkráda pod pokožku podobne ako chlad z podlahy. Rovnakým spôsobom, akým stokrát veľavýznamne odchádzam, sa vždy veľkolepo vraciam na miesta, ktoré milujem. Jeden z dobrých dní na svete môže vyzerať napríklad nasledovne: zobudiť sa na milé správy, raňajkovať kávu a koláče, dať si horúci kúpeľ s vôňou levandule, zbaliť si kufre ako Rose na Titanicu, či stráviť prvý večer a noc v novom byte.

Prvá sprcha, prvý čaj, prvá fľaša vína. Prvý týždeň, prvý veľký nákup a prvá čokoláda, ktorá padla za oltár vlasti, prvé klepy a mudrovanie o všeličom, spevácke vystúpenie Mariky Gombitovej v mojom podaní, prvá pánska návšteva a veľa smiechov, atď. Obsadenie najlukratívnejšej izietky, poličky v chladničke, kredenci a kúpeľni, všetko v zmysle kto prv príde, ten prv berie. Chlieb s džemom a bio musli s mliekom. 

V obývačke veľa kníh všetkých žánrov, od Príkladov z matematiky, cez Zdravovedu, Krstného otca, rôznych diel od Moraviu až po Bibliu. A vedľa hluchá susedka, ktorá si každý večer púšťa omšové piesne a mne pri zaspávaní v hlave hrá Zdravas a iné sväté spevy. Zrejme mi ten tam hore chce naznačiť, že rozdať si to na svadbe s nevestiným bratom nie je ten najlepší nápad z edície nápadov leta 2014. Ech, sila myšlienky!

Mám pocit, že dlhé ryšavé vlasy som mala snáď pred sto rokmi. A uvedomila som si, že napriek zdanlivo serióznemu vzhľadu som ešte veľmi nevyspelá a detská. Stále hľadám divných ľudí na rozhovory a nové pocity, aby som dokázala, že ešte nie som celkom otupená. Že po tom, ako Filmový prestal byť filmovým, ešte niečo cítim. 

Ale nikdy to nebolo ono, nemalo to zmysel, grády, veľké emócie a predovšetkým chýbali: (moje obľúbené slovo) gestá. Zistila som, že akákoľvek dráma ma už nudí k smrti, znepokojuje a otravuje. Asi starnem, či čo. Mám radšej pevne zakorenené rituály, ako napríklad nakupovať knihy, ísť na kávu s najbližším, len tak sa rozprávať a počúvať rap a byť totálne mimo rytmu, ale plná živej spokojnosti mne vlastnej.

A tak, ako som pred pár mesiacmi odchádzala z Panenskej (trochu ako smutko a s odretými rukami od nosenia ťažkých vecí), presne opačným spôsobom mi pred pár dňami došlo, že tu bude supiš. Ale mne je vlastne všade supiš, lebo viete, všetko máte urobené tak, ako si sami zariadite:)

Give it to me, give it to me everything, you know that I like my world on a string...


2 komentáre:

  1. ja si prosím viac takéhoto ,,tláchania" :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. hehe moje metafory sa zorsiruju ako mor to ma tesi :D
    kde teraz byvas? to znie vsetko ta supeeer...boze uz aby aj my sme sa stahovali =)

    OdpovedaťOdstrániť