streda, 22. októbra 2014

Tieto eskapády

Podľa pravidla, že jednému proste nemôže vychádzať všetko naraz, som v krásnej jeseni ochorela. Tak veľmi, že som nechodila do školy a zrušila hodinu s Jebačom. Už dávno mi nebolo tak zle, všetky lieky boli ako lentilky, nerobili nič, nič, dokonca som si začala myslieť, že ma niekto musel urieknuť. Trvalo to nekonečné 3 týždne, slovom tri, počas ktorých som nebola schopná nielen pohybovať sa, ale ani rozprávať a myslieť. Povinnosti a výčitky svedomia sa kopili, pri zaspávaní som sa nemohla ani nadýchnuť, tak som len ticho plakala a ťažoba nemala konca...

Mala som veľa času a nemožnosť robiť čokoľvek, tak som premýšľala nad tými drobnými rituálami, ktoré každý človek má. Umyť si zuby pred aj po raňajkách. Najprv sa namaľovať, potom obliecť. Použiť nerovnaké zvýrazňovače na rôzne typy poznámok. Otvárať dvere kolenom a smetiak dvoma prstami. Nad súkromným spôsobom humoru medzi kamarátmi a mojím perfektným systémom nakupovania. Stále sa snažím vymyslieť, čo by som mohla zefektívniť, zlepšiť, a potom to zájde tak ďaleko, že vznikne obrovská príjemná časová bublina, ktorá ostáva na voľnú zábavu, v ktorej dekorujem, učím sa, veľa čítam a dívam sa na filmy, pijem každý deň smoothies, odmietam cukry a iné návykové látky a nalepila som si umelé mihalnice. Úprimne, hoci nie som dezorganizovaný typ človeka, je pár vecí, ktoré odkladám na neurčito, ale nie preto, že by som bola lenivá, ja ich proste len nechcem spraviť, a tak čakám, kým sa vyriešia samé. 

Vraj je lev panovačným a teatrálnym znamením. Na mňa to platí do bodky a zrejme je to pre druhých istým spôsobom príťažlivé. Dni boli také krásne, že by padlo vhod zamilovať sa a zdieľať ich s blízkou dušou, drobné chvíle, ktoré možno nie sú extra smerodajné, ale dotvárajú dokonalý obraz sveta, snáď viete, o čom hovorím. V hĺbke duše som totiž ťažký romantik. Škoda, že v poslednej dobe sa všetci chcú zbližovať len fyzicky. Celkom som tomu nerozumela, lebo aký je zmysel vecí, ktoré robíme? Fakt všetko speje len k tomu, aby sme sa dobre najedli, opili, zdrogovali a zasúložili si? A čo budeme chcieť po tom, ako ochutnáme najväčšie delikatesy a nájdeme osobu, s ktorou je to súznenie dokonalé? 

Existujú ženy, ktoré potrebujú istým spôsobom sústavne balansovať na hrane, zapájať všetky zmysly k tomu, aby sme nespadli doprava či doľava. Cítiť, že žijú naplno. Že bude na čo spomínať, keď budeme mať sedemdesiat. A tak s pravidelným opakovaním bez mihnutia oka ukrižovávame biedne lásky, rozpútavajúc peklo všade kde sa objavia. Sorry za to. Deň, noc, noc, deň, ktorý je rok? Nie je to niečo, čo si napíšete do motivačného listu. Nič, s čím by ste sa chválili novým známym. Ale bavil by nás ten život bez veľkých emócii? Myslím, že nie. To je ten dôvod, prečo nás nudia nekomplikovaní ťuťkovia, príliš racionálne vzťahy, príliš predvídateľní (a ovládateľní) muži a naučené frázy. Celá tá správnosť proste nedáva zmysel. Nerady vysvetľujeme náš zmysel pre humor či spôsoby vyjadrovania. Možno hľadáme celý život podvedome vylepšené verzie našich bývalých milencov a keď zistíme, že nie sú až také vylepšené, sme sklamané a znudené. Evelyn by teraz povedala: Hejter, hejter, buď radšej skejter.

A potom prišiel Filmový a keď som sa po mesiacoch nadránom prebudila v jeho izbe, už dávno som sa necítila tak zvláštne. Obloha sa menila z rannej šedi do jasného dňa, strašne silno ma túlil a spýtal sa ma: "Kristínka, čo budeme robiť?" A ja že "Neviem." A potom sa miloval s mojou krehkou dušou.

Asi tieto eskapády treba napísať na zvitok a priškrtiť eskapáskou.

(Dotýkate sa červenej, keď ide sanitka?)

1 komentár:

  1. zrovna dneska jsem projížděla blogger a říkala jsem si, že tam něco nehraje..ano! Chérie už dlouho nepřidala žádný článek..asi jsem na tobě tak trochu závyslá a čas od času prostě potřebuju pravidelnou dávku tvého psaní..ale nechala jsem to na večer s tím, že ti pak napíšu na instagramu k nejnovější fotce..a přijdu domů a je tam! skvěle píšeš a k tomu čteš myšlenky :) xx

    OdpovedaťOdstrániť