utorok, 25. novembra 2014

Social proof

Moje čižmičky sú podbité a keď s nimi pri chôdzi klopkám, moja hlava je kdesi v oblakoch. Pár stupňov nad nulou je zásadnou podmienkou pre podnietenie melancholického obdobia ako šitého na človeka, ako som ja. Všetky emocionálne poryvy sa dostávajú na povrch a víno píše o niečo viac než v iných častiach roka. Od septembra som sem písala len poskromne. Okrem toho že som dostala pár motýlích bozkov v skúšobnej kabínke (so smooth, very Casanova, such love...), schudla 2 cm v páse a idem na polovicu letného semestra do Ljubljany, toho na zdieľanie nebolo veľa.

Myslím, že som sa trochu zmenila a už nie som taká pochabá ako kedysi. Už viem, čo chcem a väčšinu času trávim osamote, študujem, vzdelávam sa a pracujem na sebe. Obklopujem sa milými ľuďmi a nádhernými vecami. Uvedomila som si, že nie je správne, keď chceme všetko hneď a pre naše oxymoronové túžby sme ochotní potláčať zdravý rozum, ktorým pri hodnotení iných ľudí veľkolepo, graciózne prekypujeme. 

Neraz som si želala, aby medzi moje cnosti patrila trpezlivosť. Skôr však platilo, že som musela mať všetko a najlepšie hneď a ľudia sa skôr adaptovali na moje podmienky, než ja na tie ich. Proste som nikoho a nič nepotrebovala. Vždy sa však vynáralo plno otázok, na ktoré som nevedela odpovedať, nech som si akokoľvek lámala hlavu. Večná nespokojnosť sa stala mojou najlepšou priateľkou. Kritika, to mi šlo. Nič pre mňa nebolo dosť dobré, nikto nebol dosť skvelý, ba sama som sa v pote tváre šplhala, aby som dosiahla na vlastné prísne kritériá. Niekedy mi pripadalo, akoby som celý doterajší život hľadala nemožné. Niečo ako pohodlné topánky na zabijácky vysokom tenkom podpätku. Stále to tak do istej miery je. Viem, že to nie je možné, čo mi však nebráni kupovať si ďalšie a ďalšie páry, ktorými zdobím seba a moju izbu. 

Skúste si teraz predstaviť situáciu, že sa vám zrazu začne ohromne dariť a vaša spontánnosť a úžasnosť sveta nadobudne také rozmery, o akých ste nikdy ani neuvažovali. A vy čo? Uspokojíte sa s tým úryvkom šťastia, ktorý prekvapene zvierate v dlaniach, alebo začnete túžiť po ešte väčších slastiach, keďže už poznáte, ako chutí moc a rozkoš? 

Niekedy sa cítim tak brutálne super, že začínam mať pocit, že vo mne vzniká niečo nové, nepoznané a skvelé. Jednoduchosť je príliš plochá. Neznie mi ušiach tak ako slová, ktoré si vravíme v bare vediac, že ráno ich už vysloviť nesmieme. Nie sme tými, čo by sa uspokojili s málom. Stále chceme viac a zabúdame na to, akí sme vnútri krehkí. 

Známe teplo, známe vzrušenie znásobené zvedavosťou a prekvapením z novej situácie. V hlave zbieram kúsky rozumu a zberám sa na odchod, ale zmôžem sa len na nádych a náhľad na to, čo by mohlo byť. Koniec koncov, vy by ste si odopierali niečo, pri čom sa cítite bohovsky a živo?  Myslím si, že milovať ľudí, s ktorými nemôžeme byť, je občas tým jediným, čo nám pripomína, že sme ešte stále ľudskými bytosťami. 

Je to. ako keď stretnete najlepšieho muža vášho života, ktorý je opálený, má široké ramená, vrásky okolo očí, pehy na nose a na sebe bielu košeľu. Niet iného, ktorému by som ste šli kúpiť raňajky len v nočnej košeli a kabáte. Neexistuje iný, ktorý by bol ako on.

Som trápny melancholik. Už nechodím von a radšej večery trávim tým, že sa učím. Dokonca som natoľko lenivá, že si ani nejdem pózersky zapáliť štýlovú dlhú cigaretu, pretože sa mi nechce vonku mrznúť a fajčenie v dome sa mi bytostne protiví.

Mám však pár dospelých rád do života, ktoré môžete do svojho bežného života implementovať v podstate hneď.


  • Nemixujte si smoothie z rukoly. 
  • Namiesto 3 lacných nekvalitných vecí si kúpte jednu poriadnu a nadčasovú.
  • A predovšetkým, ľudia, nikdy nedržte detox, vážne, lebo potom a ani nenazdáte a zjete obriu bielu bagetu, vypijete litre vína a vyfajčíte škatuľku cigariet. (Navyše si dáte zmrzku a banány v čokoláde, stúpne vám cukor a to nechcete!)




8 komentárov:

  1. Ahh už si mi chýbala! A dík za spríjemnenie rannej cesty v električke :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ďakujem, myslím, že toto čítanie bolo presne to, čo som v tento melancholický deň potrebovala:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tvoje články se zkrátka čtou úplně samy a jen nad nimi pokyvuju. Za rady ovšem děkuju, pokusím se jimi řídit :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. hahaha to s tym detoxom ma dorazilo :D
    a k rade cislo dva - ach, co mam povedat, ja by som si najradsej kupila tri poriadne nadcasove veci!
    (asi preto som si dnes kupila tenky topik na ramienka s glitrami (o takych volakedy pisavali v divke ze to si mas dat na diskoteku a kedze som mala 16, rodiacia ma nepustali a nemala som ani sebavedomie, tak si ho musim kupit teraz :D)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ja práve držím detox - som na Whole30, Day 20. Nikam nechodím, len do obchodu pre bio veci a varím si.
    AVŠAK! Boli sme na služobke, kolegovia ma vytiahli von, chcela som si dať čaj a zrazu hop, 5 jamesonov vo mne, divoká zábava, bohovský večer a vieš, čo som si na druhý deň uvedomila? Že prvý krát za tri týždne mám dobrú náladu. A fakt mi to za to stálo.
    Of course, chystám sa na detox č.2 hneď po Vianociach :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. smoothie z rukoly? tu chut si radsej ani nepredstavujem :D

    OdpovedaťOdstrániť