streda, 18. marca 2015

Taliansko


O tom, že je Itália krásna, snáď netreba polemizovať. Jedna z vecí, ktoré najviac na tomto svete milujem, je ísť na výlet a tri dni v Trieste boli v tomto smere famózne. Slnko svietilo, káva v na terasách pouličných kaviarní chutila, moje bruško bolo spokojné a plné dobrého jedla a oči sa kochali krásami mesta. Talianky boli vysoké na podpätkoch a muži malí a štýloví. Ak pôjdete do tohto malebného prístavného mesta, nájdite si ubytko úplne v centre. Ochutnajte zmrzku v Jazzin a Gangemi, (ja som skúsila príchute mascarpone, pistácia a lesné ovocie), choďte na zdravý obed do Genuino a na večeru si dajte pastu či pizzu a prosseco. A choďte si pozrieť zámok Miramare. :)

Na akom výlete ste naposledy boli vy, alebo kam sa chystáte? :)













utorok, 10. marca 2015

Slovenia

Toto je malá fotoreportáž o tom, ako som sa do Ljubljany študovať vybrala. Keď som si dakedy v novembri písala motivačný list, bola som veľká hrdinka a zdalo sa mi to ako skvelý nápad. Keď som si v januári uvedomila, že musím do polovice apríla napísať bakalárku, už som to nepovažovala za také terno. Potom som sem prišla, zapáčilo sa mi tu a zistila som, že je to tu dosť super a aj tú bakaláris v pohode stíham. Teda samozrejme, nemôžem ísť na diskotéku každý večer, ale všetko sa dá, keď sa chce. Okrem toho celý mesiac žijem  typickým vegetatívnym študentským životom, t. j. nepracujem a priživujem na štipendiu, takže je môj modzog oklamaný a myslí si, že mam podozrivo málo zmysluplných aktivít, preto sa venujem vzdelávaniu viac ako keď som doma. Win-win situácia. Myslím, že moje štúdium nikoho nezaujíma, ale chápete, potrebovala som sa vyrozprávať, lebo mi chýba rodná reč. Chápete, nie?

Inak, dieťa po slovinsky sa povie otrok, dôchodci sú upokojenci, a autobusová zastávka pri intrákoch sa volá Študentsko naselje, čo znamená Študentská osada, no uznajte, skoro ako nejaké ghetto. Tieto južnoslovanské jazyky :) Každopádne, Ljubljana je malinké mesto, celé útulné, až mám chuť napísať Ľubľanka. Okolo rieky je historické centrum a korzo plné kaviarní, reštaurácií, barov, stačí si len vybrať podľa vkusu a momentálnej nálady a môžete si plnohodnotne vychutnávat prvé jarné lúče a nechať si tvár opaľovať slnečnými lúčmi. A ešte toto - dajú sa tu podstate zadarmo požičiavať mestské bicykle, čo je dobrá vec.

Symbolom tohto mesta je drak, ktorý podľa romantickej legendy začne vrtieť chvostom, ak po Dračom moste prejde panna. Ak by ste sem niekedy išli, nenechajte si ujsť kaviarne ako Lolita, StaraMačka či Cacao a na zahodenie nie je ani bar Nebotičník, z ktorého je famózny výhľad na mesto. Ale inak je to tu dzedzina, napríklad do školy chodím cez zarastené železničné priecestie a supermarkety (veľkosťou a vlastne všetkým ostatným na úrovni Mojej Samošky) sú tu asi 3, aj tie sú otvorené maximálne do 7 večer a cez víkendy vôbec, čiže si skoro stále chodím brúš naplniť do nejakej lokálnej reštaurácie a moja peňaženka musí potlačiť slzu.

No a čo sa týka Erazmákov, freemover-ov a iných zahraničných študentov, je to presne také, ako som čakala - stále party ruka hore. Ale skamošila som sa i so Slovincami, dokonca som hneď v prvý deň mala ctiteľa, takého lokálneho Casanovu s ofinkou nabok a roztrhanými džínsami na kolene, hah. A majú tu celkom v pohode intráky, nie ako Mlynská dolina, dokonca aj internety fungujú a okná tesnia. Dejú sa tu i chodbovicce, keď sa 20 ľudí vtiesni do maličkej kuchynky o rozlohe 2 x 3 m, kde sa pije, fajčí, spieva a hrá na gitare, riadny čunder, to musí každý raz zažiť, nielen podkrovné byty na Panenskej, sajder v Urbanhause a whiskey v skrini.