nedeľa, 12. júla 2015

Why won't you come on over, Valerie?

(Všimla som si, že veľa blogov, ktoré som rada čítala, prestali byť aktívne a zapadli prachom... Ako protipól vznikli zbytočné domény o nepotrebných veciach, povrchnostiach bez štipky kreativity, hlavne, že všetci majú uniformnú obuv za 200 eur. Vlastne ma trochu desila tá fixovanosť ľudí na svoj zovňajšok. Teda aj ja sa s vami môžem podeliť o mojich zlepšovákoch, ale nebudem predsa v každom poste riešiť výzor a a krásu. Vlastne som len chcela povedať, že asi pred mesiacom som v jednej sekcii na Urban Markete videla pozliepané časti kartónovej krabice s otvormi, cez ktoré bol navlečený špagát a toto dielo bolo predávané ako taška. Ale život by nemal byť o tom, čo máme na sebe, koľko máme spoluprác s planými firmami, koľko značkových paletiek očných tieňov škrečkujeme v IKEA črepníkoch.)

Dlho som sem nepísala, pretože som si radšej myšlienky nechávala pre seba a boli to veru veľmi zmätené myšlienky. Posledné mesiace boli vcelku náročné, pretože všetko, čo sa mi mohlo pokaziť, sa aj pokazilo. A viete, čo ostane po tom, ako sa skončí všetko, vďaka čomu sme sa cítili takí živí a takí mŕtvi? Čistá láska... alebo uvedomenie si, že je všetko stratené a že nič na tomto svete nedáva zmysel. Niekedy veci skrátka prichádzajú vtedy, keď už o ne nestojíme, keď sme už dávno mysľou preč.

Cítiac, že mám dušu nomáda a na tomto svete nie je nič a nikto, bez koho by som si nevedela predstaviť svet, tušila som, že je hrozne smutné, keď nevidíte v ničom zmysel. Nechať odísť všetky lásky, všetkých priateľov, nevediac, či to všetko vôbec bolo reálne, cítiť také prázdno, že neviem, o čo vlastne ide, kam to celé smeruje a čo chcem, či vôbec niečo chcem, boli myšlienky okupujúce moje dni. Cítila som sa veľmi osamelo a stiesnene ako v toaletách vo Foxforde, ale zároveň som nemala chuť s niekým sa rozprávať, niekomu napísať a zavolať ho von, pretože sa mi nechcelo vysvetľovať, prečo sa cítim tak zbytočne a márne. Obdobie, ktoré už nie je len o tom, že robíte machra pred divadlom a môžete slobodne vravieť o svojich túžbach a snoch, ale keď už musíte podnikať reálne kroky a dosahovať reálne výsledky. Ale ako, keď vaše sny sa navzájom negovali?


Ale viete, ako sa vraví - človeče, pomôž si, aj Boh ti pomôže. Nejak som pookriala, prečítala pár múdrych kníh a tak mám teraz plán A, B aj Zet. Takže čo? Udržiavam sa v dobrej nálade a naozaj platí, že čo vyžarujeme, to priťahujeme. Niekedy je dobré netlačiť na pílu a dobré veci začnú prichádzať samé. Ešte pred mesiacom by mi každý motivačný speech liezol na nervy. No naozaj si treba upratať v skrini, knihách, počítači i vzťahoch, aby prišiel nový vzduch. Staré veci ma mátajú menej ako kedykoľvek predtým. Niekedy stačí urobiť krok do neznáma, skúsiť to, čoho sme sa tak veľmi báli, a ukáže sa, že drak vôbec nebol taký nebezpečný, ako sme si mysleli...

Je to skrátka číre šťastie a viem, že tu nemusí byť navždy, preto si ho chcem vážiť... a starať sa a objímať a ľúbiť, veľmi ľúbiť.

7 komentárov:

  1. <3 pořád jsem čekala na tvůj článek.
    A nevím, jestli to má spojitost s tvým Erasmem, ale já jsem to po svém měla hrooozně podobné a nadlouho. A nepsala jsem ještě dýl. Nešlo to. A staly se (mi) nejsmutnější věci o kterých ví jen málo lidí. A pak přesto všechno přišel ten nový vzduch, a krok do neznáma snad taky. Přenést se přes to. Prosím, piš dál, "mám tě ráda", či jak to říct, jestli je to tak na dálku možné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem za milé slovká :-*

      Odstrániť
  2. je to také super po dlhej dobe otvoriť blogger a prečítať si článok od teba...o to viac je to super, keď do istej miery zdieľam tvoje pocity...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. veľmi rada ťa čítam :) ide to hladko a do duše...
    LadyinBlack

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Že aj taký guľáš v mysli sa dá tak pekne napísať.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Že aj taký guľáš v mysli sa dá tak pekne napísať.

    OdpovedaťOdstrániť