streda, 26. augusta 2015

Spolubidlá vol. 5


Dvojlabuťové narodeniny som oslávila pracovne, bez torty, ale za to s flambovanými banánmi bez flambovania a ananásovo-kokosovým drinkom. Veru, veci sa menia. Prvýkrát cítim, že vytáram domov na mieste, ktoré je naše, pretože už nie sme jeden u druhého na návšteve a nekladieme viac otázku "k Tebe alebo ku mne?". Je to pravá minimalistická výzva, nakoľko mám len štender a minimum úložného priestoru. Učím sa robiť granolu, spoznávam rozdiely medzi ciabattou, foccaciu a demibarrou a plánujem(e) pestovať vlastné bylinky, takže asi čakajte posty o tom, ako kultivovať bazalku, pažítku či medovku.

Keď hľadáte byt s perfektným mužom, je logické, že to musí byť perfektné miesto. A hoci som už spolubývala s osobami opačného rodu, vždy to boli hovadá a bolo to celé zlé, teraz to bude iné. Je to iné, lebo toto spolubidlo je môj chlap a som zaľúbená, jedno s druhým, veci sa majú tak jak sa majú, veď to poznáte. (Jasné, pár dní pred veľkým sťahovaním názorov mi srdce zvierala úzkosť, že bude nechávať pokrčenú mokrú osušku, nosiť si jedlo do postele či púšťať celý deň romantické balady, pretože mi ich chce pustiť všetky, ale bola som ochotná toto riziko podstúpiť za účelom lásky a mieru a tiež preto, že je strašne vtipný, vie sa obracať v kuchyni, vyzerá ako boh vína, rád slúži a tancuje mi.) Verím teda, že tu už nebudú žiadne hejty, (ibaže by boli). Ak by chýbala dráma, nejakú zabezpečím, poznáme sa. :)

V deň, keď sme prvýkrát prišli do nášho bytu, bolo vonku 40 stupňov a človek sa potil pri každom pohybe, nevraviac o tom, že sme pol dňa deratizovali. Ešte v ten večer sa strhla búrka, krúpy, blesky, hromy, koniec sveta, doprava v hlavnom meste kolabovala :) Premočení do posledného vlásku vracali sme sa domov našou folklórnou perinou a inými doplnkami pod pazuchou, tašky zarezané do dlaní a kráčajúc cez cestu sme sa brodili po členky vo vode valiacej sa ulicou. Búrka bola celú noc a aj tú ďalšiu, v ten týždeň ich prišlo ešte niekoľko. Asimilujem sa búrkam, asi milujem búrky.