piatok, 11. decembra 2015

Dobré to je.

Jablká, z ktorých sme vydlabali jaderník, naplníme zmesou granoly, domáceho medu a nasekaných orechov, lieskových aj vlašských. Posypeme škoricou a necháme piecť v rúre na primeranej teplote asi tridsať minút. Podávame horúce s večernou kávou s kvapkou horúcej bielej čokolády, ktorá chutí ako oriešok, ako fialové milovanie, ako ďaleké ranné zory o ktorých len tušíme (pretože sme v mliečnej hmle a nevidíme ani na oproti stojacu budovu), ako pocit po dobre vykonanej práci, ako vedomie, že si môžeme vychutnať vzácne chvíle ničnerobenia. Vydávame sa na spoločné dobrodružstvo ktoré musí byť dobré, lebo už len slovo dobro je základom činnosti, na ktorú sa chystáme. Kŕmime strážneho bernardína s veľkou tlamou, ruka v ruke sa nakláňame do výkladu so štýlovými zápisníkmi a nad témou debaty pred spaním nepremýšľame, slová plynú tak ako myšlienky. Lámeme si jazyky na ťažko vysloviteľných slovách. Stojíme pri sebe v dobrom i zlom, lebo sa to oplatí, lebo tak je to fajn.








8 komentárov:

  1. chybelas tu! je dobre, zes zase napsala <3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tvoje vety a krásne napísané myšlienky nikdy neomrzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný23.3.16

    Stojíme pri sebe, lebo tak je to fajn - to je milé :) (veľmi rada čítam tvoj blog, dúfam, že budeš pokračovať :) )

    OdpovedaťOdstrániť
  4. krásne fotky oblohy :) veľmi sa mi, ako píšeš :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. To jsou moc hezké fotky. Jsou nějak dál upravované? Smím se zeptat, čím to fotíš?

    OdpovedaťOdstrániť