Zobrazujú sa príspevky s označením Intímno. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Intímno. Zobraziť všetky príspevky

piatok, 20. septembra 2013

Logické paradoxy

Letný vánok kolíše vertikálne rolety v stroho zariadenej miestnosti. Špičkami prstov na nohách sa dotýkam káblov na zemi. Lezú mi na nervy, sú príliš neestetické a motajú sa. Myšlienky mi blúdia kade tade, keď pomaly vtiahnem do pľúc dym. Viem, že ho musím udržať v sebe, no rozkašlem sa a musím sa pridržiavať okennej parapety. Na otázku, či chcem viac, samozrejme prikývnem. Something that drives me wild.

Všetko do seba zapadá. Je zvláštne, ako všetko funguje, čo všetko sme dopustili a ako ďaleko to zašlo. Snažila som sa pochopiť, čo sa ľuďom zdá na nedokonalosti také príťažlivé a viete čo? Áno, už tomu konceptu rozumiem. Predsudky sú dávno pasé. Som tri metre nad nebom, pijem litre vody a snažím sa utopiť zvnútra. Je mi tak teplo, teplo, teplo (!) a vzduch voňajúci po vlhkom lístí ma nemôže schladiť.


* * *

Nespúšťa zrak z mojich kriviek predvádzajúc dokonalé sebaovládanie. Viem, že ma chce nenávidieť, no musí ma milovať. Viac než ja jeho. Ale do akej miery to celé nepredstierame? Odpoveď si vypýtam pohľadom spod mihalníc. V mysli počítam tri, dva, jedna... Jeho ruka sa premiestni na zadnú časť môjho krku. Objíma ma v páse a niečo šepká. Jeho pery sa premiestnia na moje plece. Aký je to druh lásky? Bezpečná, dočasne vyhovujúca, taká, čo nenudí. Rada by som vedela uchovávať spomienky, exaktné pocity ktoré mi behali hlavou v ten ktorý moment, pretože to sú presne tie chvíle, v ktorých sa učím. O sebe. O druhých.


Pragmatické slová ktoré nechcem počúvať, nič neskrývajúc, ponúkajúc mi život do ktorého sa nechcem, nesmiem zamilovať. Je to ako keď dáte deťom do rúk veľkú moc a tie nevedia čo s ňou, tak sa zľaknú a začnú krčiť plecami a potom urobia nejakú somarinu. Zase sa správam tak teatrálne a premýšľam, ako vykorčuľovať z tejto situácie, ale som mizerný korčuliar. Skrývam sa v jamke medzi jeho krkom a plecom a je mi ľahostajne a bolí ma bruško. Mám primálo rokov a celé je to predurčené na príliš rýchly koniec. Moje myšlienky blúdia kade-tade. Rozťahujú sa mi kútiky úst. Nemám pojem o čase. V brušku mi lietajú motýliky, ktoré ma nesú preč a rastú žiarivé dúhy. Rock je tvrdý ako on. Sekunda je hodina a naopak. Strácam pojem o čase a želám si nikdy neskončiť. Počujem ako mi bije srdce, a to myslím úplne seriózne. 


Tepny ľudského tela sa mi zdajú úžasne zaujímavé.
Horúca krv mi prúdi v žilách  
rozpútávajúc peklo
Nehanebne
Malá párty ešte nikomu neublížila

Tak ja asi pôjdem
čau

utorok, 17. septembra 2013

Miľúbenie

Moje vlasy stratili pár nepodstatných centimetrov a nadobudli farbu ohňa a jesenného lístia. Nosím modré semišové topánky a biele svetre utkané zo záclony. Jeseň je pre mňa obdobím, keď je všetko farebné, zaujímavé a akoby krajšie. Ľudia, mestá, stromy. Ľúbim hroznový mušt a atmosféru začiatku školského roka, keď sú všetci študujúci ešte plní energie a ich tašky sú panensky nepoctené špinou z MHD. Jeseň všeličo sľúbi.

Nosím podkolienky a nadkolienky, pretože sa mi páčia. Ja už dávno nie som o tom, čo je na Lookbooku. Vyrástla som a moje priority sa zmenili. Radšej než si kúpiť blbosti z h&m investujem do kníh, pretože tie ma obohatia na duchu. Naučila som sa variť, chodiť do postele pred polnocou (aspoň väčšinou) a vstávať v spoločensky akceptovateľnom čase. Už si neubližujem vedierkom silnej kávy denne a keď zaspávam, moja hlava je pokojná. Akceptujem názory mojich rodičov a nenivočím hnuteľný majetok milovaného druhého.

Naučila som sa veľa o sebe. Moje ciele i priority sú o niečo hlbšie, i ja sa každým dňom snažím meniť k lepšiemu. Svet býva aj chladné miesto, no už viem, že na ľudí sa nemožno pozerať skrz prsty. Každý robí to, čo je jeho srdcu blízke a nik nemá právo hodnotiť. Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. Zatelefonovať a ísť pokecať na kávu je jednoduchšie, než sa zdá. Súznenie duší môže nastať, len ak zmyjeme všetky čiastočky ostychu, naučíme sa akceptovať prítomnosť a prijmeme sa takí akí v skutočnosti sme. A niekedy stačí len nechať veci prehrmieť a nerobiť zbytočné teátro.

pondelok, 9. septembra 2013

Spať

Ďalšia noc, ďalšia dávka insomnie. Uži si ju dievčatko do poslednej kvapky. Všade tma, čiernota, len slabé svetlo pouličných lámp kopírujúce krivky troch okien dáva na známosť existenciu vonkajšieho sveta, v ktorom v tejto zvláštnej hodine niet už nikoho. Nikoho.

Mám PMS a chuť plakať. Len tak. No nedá sa. Priveľa komplikovaných myšlienok a primálo energie na zmysluplnú činnosť, alebo hoci len na maličký pohyb. Nie je tu nikto, kto by mi hladkal bruško, odháňal zlý sníček a privolával dobrý.

Levanduľa pod vankúšom ma štípe v nose. Mám sucho v hrdle. Zívam. Počítam, koľko hodín som už hore a to číslo je pomerne vysoké. Chvíľami ma trasie zima, no keď sa prikryjem, začne ma zalievať pot. Prepadne ma úzkosť. Strašná úzkosť. Zdá sa, že veci sa nemôžu zlepšiť.

A pritom na túto neplechu vôbec nie je dôvod. Som vari blázon? Chcem len spať. Normálne sa vyspať..

utorok, 11. decembra 2012

Nachumelilo.


Je nádherné prebúdzať sa neskoro a nechať sa oslepiť belobou ožiarenou slnkom. Alebo uvidieť veľa, veľa snehových vločiek s ľahkosťou sa znášajúcich k zemi. Nikam sa neponáhľajú, tak ako ja. 
Tento rok už do školy nepáchnem. Čakajú ma fajné veci. Myslím pozitívne, ako dievčatko na tomto videu.

streda, 14. novembra 2012

6 in the morning


Svet je úplne zvláštny.
Vôbec mu nerozumiem, ale strašne sa mi to páči. Je to taký dokonale organizovaný chaos.
Napríklad teraz nosím červený rúž, robím nezmyselné veci, ktoré sú možno aj trestné, s človekom, ktorého nechápem, ale fest ma to s ním baví a budem v tom pokračovať, či už sa to niekomu pozdáva alebo nie.
:)

utorok, 6. novembra 2012

Radostná


Aj vy sa radi chrochníte v posteli? Ja som si dnes poobede parádne zdriemla. Zobudila som sa dezorientovaná, nemajúc poňatia o tom, či je noc, či len tmavý deň, (prípadne aký), či už treba vstávať do školy a tak. 
Mám šál môjho spolusúputníka, s ktorým občas v noci putujem vyľudneným chladným mestom. Je to ako v GTA. Všade sa krásne svieti, ale nikam nemôžete vojsť. 

Ráno do školy chodievam s úsmevom. Raňajkujem cereálie a do zimy nevkročím bez hrubého svetra, klobúkčika/kapucne a mandarinkového balzamu na pery. 
Hoci o siedmej ráno býva kosa, mám chuť spievať, no v rámci tolerancie so šťastnejšími spulubývajúcimi nemusiacimi vstávať na prednášky sa musím uspokojiť s nenápadným pohmkávaním a podupkávaním nohou v papučke.

Tak, tu je plus-mínus ten môj playlist, ktorý si púšťam každé ráno. 

The Doors - Alabama song
Saint Privat - Poisson rouge
The Beatles - If I fell
Love Inks - Black eye
Lana del Rey - The man I love
Kiss - Heaven´s on fire
Saint Privat - Rokoko
The Rolling Stones - She´s a rainbow
Yann Tiersen - Amelie soundtrack
Coldplay - God put a smile upon your face


Čo motivačné si zvyknete púšťať pri raňajkách
a pri ceste do práce/do školy?

streda, 26. septembra 2012

Monster

Pri sledovaní niektorých filmov som sa vždy len pousmiala s tým, že sa to môže stať jedine vo filme.
Potom sa to stalo a…

(No pravda je taká, že som už dlho nevidela niečo romantické. Pritom ako práve zisťujem, mám v laptope slušnú zbierku umilovaných skvostov. Nechám si ich na víkend.)

Pustite si pesničku.

sobota, 25. augusta 2012

365 dní

Opäť som o rok staršia a múdrejšia. Takže výročná správa:
1. + 2 kg - 3 kg.
2. Letela som 4 krát lietadlom medzi 4 rôznymi letiskami.
3. Prekonala som neznášanlivosť laktózy a nevôľu komunikovať v angličtine i v španielčine. 
4. Zlomila som srdce a to moje bolo tiež zlomené.
5. Zlepšila som si kondičku.
6. Preliezla som plot na kúpalisko a kúpala sa v noci pod hviezdami.
7. Stal sa zo mňa dobrý maliar natierač.
8. Kúpila som si clutchbag Bimba & Lola.
9. Našla som si nových zahraničných priateľov.

+  Včera kamaráti a zároveň bývalí spolužiaci prijali pozvanie na moju narodeninovú párty.
Vonku bolo asi milión stupňov °C.
Tiesnili sme sa v mojej izbe, ktorej dominoval stacionárny bike (môj aktuálny vešiak) a kopa dosiek (wannabe nová skriňa) a napriek tomu sme necítili tieseň.(Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.)
Jedli sme krevety, kura, šalát a malé bagety.
Pili sme el tinto de verano.
Kamarát vkročil do sofistikovane nakrájaných jabĺk skôr ako z nich niekto stihol ochutnať. 
Normálny človek videl skaly. Dominika videla vtáky. Ja som videla vlka a veveričku.
Vraj sme boli hluční.
Dostala som krásne a voňavé darčeky.
A bolo supersky. :)



nedeľa, 29. júla 2012

Tvorivá atmosféra


Žijem si vo svojom ružovom pierkovom svete. 
Vo vatičke. 
V bublinke. 
Ružové tričko, ponožky, pastelky. Na kolenách pár tmavoružových modrín a v ústach jahodová žuvačka ktorá v kombinácii so slinami vytvára sladkú hmotu. 
Lepí sa mi na podnebie.


nedeľa, 1. júla 2012