Zobrazujú sa príspevky s označením tvorím. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením tvorím. Zobraziť všetky príspevky

pondelok, 28. októbra 2013

Zhýralosť

Bolo to nepodstatné. Zhlboka som sa nadýchol snažiac sa silou vôle potlačiť zimomriavky, ktoré mi nebezpečne pokrývali pokožku. Pritlačila ma k stene. Perami mi prechádzala po krku a rukami mi sťahovala nohavice. Jazykom sa dostala až k ohryzku. Bol to ten moment, keď som jej zahryzol do zápästia. Najprv silno a potom nežne. Odhrnula si vlasy z tváre a pritiahla si ma ešte bližšie.

Nemohol som dýchať. Zúfalo som potreboval niečo vziať do rúk, aby som sa upokojil. Snažil som sa ju odtlačiť, no vzápätí som sa prichytil, že ju držím za krk a dychtivo ťahám k sebe. Bolo to v poriadku, ísť ešte ďalej, za hranice toho čo sa smie a čo nie, ešte bližšie k peklu? Fascinovane sledovať krivku jej stehien, vzdorovito jej hľadieť do očí, spájať sa s ňou a chvieť sa?

Vzal som ju za ruku. Urobila všetko, čo som jej stihol pošepkať do ucha. Rozopla mi košeľu a nechala ju padnúť na zem. Ubezpečila ma, že je to v poriadku. Bolo to také ľahké. Aj trhanie látky a jej pokožky na franforce. Ale jebať na to. 

...

Trasúcimi rukami som otočila kľúčikom a potichu zošuchla topánky. Bosá som vliezla pod perinu. Svet je zvláštny. Viem že by som to nemala robiť, viem že nesmiem. Prsty sa dotýkajú studenej klávesnice tak ako sa kedysi dotýkali jediného muža, ktorého som ľúbila tou detskou chtivou láskou. Bolo to nepodstatné, takmer akoby to bolo neskutočné.