streda, 24. júla 2013

Lavender

Keď je tak teplo, že noci mi pomáha prežiť len vychladnutý čaj z lístkov čerstvej mäty a levanduľový vankúš pod hlavou, prichádza čas na myšlienky s ktorými sa musím podeliť spôsobom mne vlastným. Veľa premýšľam nad tým čo chcem, dokonca aj celkom konkrétne, no sklamem vás, stále som nevyspelé decko a prišla som len na to, čo nechcem: umrieť s podpätkom zabodnutým v hlave. Nechcem byť nemúdrou mužatkou, nádherným no smutným artovým dievčaťom, nechcem byť nestabilnou fotomodelínou s HPV, nechcem mať samé áčka pretože cítim potrebu dokázať, že som dobrá. A nechcem si pýtať od mamy peniaze, keď chcem ísť na víno alebo si kúpiť srdiečkové topánky či saturnový náhrdelník od Westwood.

Rozpovedať celý príbeh mi neprislúcha, avšak po tom ako som dobrovoľne nahliadla do sveta hadov a zmíj, som takmer presvedčená, že každý človek má určitú, nazvime to deviáciu. Poruchu správania. Nedávno som vedome nechala ochladnúť priateľstvo s pre mňa odmalička významným človekom. Naše karmy viac neboli v rovnováhe. Každé naše stretnutie či telefonát sprevádzali výčitky voči mojej osobe. Jeho predstavy o svete nekorešpondovali s mojimi, ich hlasná demonštrácia spôsobovala, že som sa po každom stretnutí cítila, akoby zo mňa vysal životnú energiu. Bála som sa byť sama sebou, hoci som nerobila nič zlé. Zvieralo sa mi hrdlo, premýšľala som, v kom je chyba a pozerala na hodinky.

Divadelný mi povedal, že to, že ľudia nerobia čo chcem, neznamená, že sú zlí. Sme odlišní a v tom je krása sveta, no občas sme príliš rozdielni a občas naše duše nie sú dostatočne prepletené, aby sme sa našej prítomnosti v živote toho druhého nevedeli vzdať. Neviem žiť spútaná, nedá sa mi žiť pod tlakom a keď mi niekto vraví tézy o tom, čo by mal človek robiť či nebodaj cítiť, tak sa radšej zbalím a utečiem preč do riti. Ale nepochybujem, že niekde nájdem to zase. Nerobí mi problém stráviť mnoho dní sama, vlastne som asociál vyžívajúci sa vo vlastnom priestore, obklopujúc sa krásnymi vecami, zveľaďujúc sa po intelektuálnych stránkach a cvičiac Insanity.

Neskutočne ma však fascinuje ženská myseľ. Každý s niekým chodí, akoby teraz v lete nemali ruju len jelene, srny a včielky. Sú ženy ochotné randiť s mužmi (hoci im lezú na nervi a sú hlúpi) len preto, aby nepociťovali večerné pocity samoty a mali niekoho do koho sa môžu zavesiť keď kráčajú po pasáži, hoci si uvedomujú, že ten-ktorý muž je len akousi prestupnou stanicou, a ak áno, môže ich takýto vzťah napĺňať? Nie je možné, že je to len zacyklené blúdenie v kruhu ktorého jediný výsledok je zníženie vlastnej hodnoty?

Ďalej mi napadlo, že nikto nechce tráviť čas s osobami, ktoré sú negativistické a vo všetkom vidia len to zlé. Sama sa to snažím potláčať, no nie vždy úspešne. Niečo musí byť v neporiadku, keď stále dovolím, aby sme balansovali na hranici zamilovanosti a riskovali, že sa svet skončí, ak sa raz skončíme my. A občas ma znepokojuje vlastné telo. Čo je na nedokonalosti také príťažlivé? Vždy mi robilo problém nahliadať na seba objektívne, vlastne už ani neviem aká je pravda.  

Topím sa vo vlastných úvahách a nedokážem dokončiť načaté výpovede. Uväznili ma v elektrickej kaplnke, nútili piť býčiu krv a znásilňovali moju hlavu. Sú to čudné pocity. Idú od pliec, prejdú hruďou, celou chrbticou, bedrami, ovijú sa mi okolo stehien. Pri kolenách na okamih utíchnu, aby sa v lýtkach ukázali v plnej sile. Sú mi dobre známe. Je to ako keď padáte pri zaspávaní. Začiatok tých myšlienočiek je v mozgu. Je to zvláštny druh deviácie. Neviem sa tomu brániť, nechcem sa tomu brániť. Je to také nesprávne ale viem, že mi to prerastie cez hlavu, ale chcem to.  Som presvedčená, že sa z nich zbláznim. A je to úplne iný druh šialenstva ako ten, kvôli ktorému letel Polnočný denník do smetiaka.

nedeľa, 21. júla 2013

Neduhy


Táto noc je láskou môjho života. Kľúč tvoria slová dýchať a vnímať. Vietor mi prechádza po holých ramenách. Smejem sa na zimomriavkach ktoré mi naskočili na rukách. Ak by som vedela kódiť, kódila by som do nemoty. Počítačové hry, v ktorých by boli elfovia, ryšavé Švédky, chlapci z Beatles a jednorožce. Chcem mať osobného fotografa či maliara, ktorý mi pokreslí chrbát a stehná pestrými kvetmi. O-ou, zbožňujem zlé veci. Robím samé hlúposti. Viem, že by som nemala, ale skrátka ich chcem spraviť.

Odkedy som sa stala zvrhlým anjelom, uvedomila som si zmysel niektorých faktov, napríklad zákon kauzality. Reakcia nemôže vznikať súčasne s akciou a už vôbec nie je možné, aby reakcia vznikla skôr ako akcia. Ak niečo chcete, musíte si po to ísť, ponúknuť niečo iné a špeciálne a nie len mrmlať a sťažovať sa, aký je k vám svet zlý. A ja nechcem len tak niečo. To čo milujem som hľadala v prípustných alternatívach, no všetky boli príliš prchavé a neuchopiteľné. Vyčerpávali ma. A po krátkej dobe nudili k smrti. Lacné náhrady pôžitkov sú oničom, pretože vždy nakoniec skončíte pri tom čo najviac zbožňujete. Ako keď týždeň živoríte na zelenine a horalkách z Terna a potom si kúpite cheescake a chete ho viac a viac a viac, tak veľa, až vás to zabije.

Ľúbim noc, ktorú si tvorím sama a nikdy nechcem vytriezvieť. Extraverzná potreba nymfomančenia. Smiem byť čiernou Marilyn a pózovať s tmavofialovým rúžom. Príbeh lásky, ktorého svedkom je jedenásť popísaných strán. Nerozumiem mu, no páči sa mi. Zvrhlý hedonizmus a to zakázané o čom sa písať nesmie, lebo by to stratilo svoje čaro. Chcem ísť kamkoľvek, som pripravená teaz hneĎ.

streda, 3. júla 2013

Robiť veci porádňe

Zdravý rozum, vráť sa mi,
ľúbezná Múza, inšpiruj ma!

Mám tu otvorenú Kareninovú. Tolstoj povedal, že divé kone sa dajú spoznať podľa svižného kroku a zaľúbení mládenci podľa smútku v oku. Ale myslím si, že muži v roku 2013 sú skôr honiči než zaľúbenci. Naháňajú veľké dievčatá. A občas nehanebné lolity s rozmazaným rúžom, ale fakt len občas, lebo sa im páčia a nevedia pochopiť prečo so sliepkami sa vláčia.

Už dva dni som si nečesala vlasy. Čítam veci ktoré som napísala pred rokom a žasnem. Som zamilovaná do LDR a túžim vplynúť do náručia Filmovému a zotrvať v ňom veľa hodín, lebo ho postrádam a super vonia, tak pôjebne, vždy vravím, že tá vôňa je drogou (chcem často a veľa, hoci je to divné a nesprávne, ale jebať úzus). Prechádzať perami a prstami po jeho krku a kľúčnych kostiach, dotýkajúc sa, vlastniac, vnímajúc skrz ne. Možno potrebujem vlastnú horskú dráhu, ktorá ma vynesie hore a vženie mi do pľúc studený vzduch ktorý zbožňujem. Chcem prsty lepkavé od cukrovej vaty a vôňu železného zábradlia. V kníhkupectve som siahla po knihe o New Yorku a raz tam budem žiť. Skutočne, možno po ňom prahnem viac než po Paríži, láske mojej, pretože je väčší a kozmopolitnejší. Chápete, žlté taxíky a vysoké budovy a umelecké galérie v SoHo! Nech hodí vysokou topánkou tá, čo by kvôli nim nepodviedla croissanty a chrliče:)


Trblietky a krištáľové sklíčka, to je moje. A tvrdý rock, ktorý môžem porovnávať s tvrdosťou diamantu vzniknutého pod tlakom či s vlastnou natvrdlosťou. Normálne sa snažím správať ako dáma, ale keď niekto siahne na to čo zbožňujem, nepoznám priateľa. Moja teatrálnosť nabobtná do obludných rozmerov, prebudí sa vo mne nasraný tiger ktorého po piatich dňoch vypustili z klietky. Niekedy sa aj sama zarazím, aká som fúria. Počúvam psycho hudbu. Keď nosím vysoké topánky, sú to len dvanásťcentimentrové, nikdy nie menšie. A 175centimetrová ja, takže koľko je to spolu?

V letnom playliste musí byť zlomené srdce, ukradnuté cédečko Black Sabbath, opuchnuté pery od bozkov, napoly vyfajčený džointík a splnený zoznam zvrhlostí. Návšteva nudných múzeí a strašidelného domu, ktorému strašidelnosť prisúdim len ja. Lan párty, pretože som podľa všetkého bro a vraví sa bros before hoes. Tvarohovo jahodovo piškótová torta, vlastnoručne pripravená. Lesklé náramky. Nosenie DIY tielka podobného tomuto. Sledovanie dlhých filmov s kamarátkami. Nezištné vykonanie nejakého šľachetného činu a to by za mňa aj stačilo, napadá vám niečo viac? Pokojne napíšte do diskusie, nechcem zomrieť v nevedomí.