pondelok, 26. augusta 2013

Daždivo.


Mám chuť upiecť si chlebík. Vymiesiť ten múčny bochník na veľkej doske, posypať ho slnečnicovými semienkami a s láskou vložiť do rozpálenej rúry. Sedieť na zemi pred ňou a opretá o kuchynskú linku sledovať teplé oranžové svetlo. Mať na sebe ponožky a veľký kardigán, vlasy v cope a v nich ružu nejakej peknej farby, modrú alebo bielu. Počúvať soundtracky z mojich obľúbených filmov a pozorovať hnednúcu kôrku. Zažívať ten slávny pokoj, keď mám v hlave všetko ujasnené a každá moja bunka pradie spokojnosťou.

Postaviť sa na špičky a vtisnúť bozk na čelo milovanému druhému, keď mi podá hrnček mlieka s medom. V tom čase... už budem nájdená a verná. Moja fantázia nadobudne obdivuhodné rozmery, budem písať epické príbehy na počkanie a nebudem sa potrebovať presviedčať, ako chutia rôzne druhy nemorálnych potešení. Budem písať aj o inom než o veciach a ľuďoch a vzťahoch vôkol mňa. O elfoch, o vesmíre a tak.

Inak nemali by súvetia zo skutočného umelca vychádzať samé? Nemal by napríklad talentovaný jedinec napísať svoje veľdielo za jednu noc? A čo mi v hlave vŕta najviac, nemal by byť wannabe spisovateľ ukecaný? Najviac sa bojím, keď mi niekto povie: poďme sa teraz rozprávať o tebe! Mám problém hovoriť o banalitách. Mám problém odpovedať na nevinné otázky typu čo robíš, čo si jedla a čo čítaš. Je to hrozne hlúpe, ja viem..

Ostrihala som si časť vlasov. Moja hlava je ľahká a moje myšlienky vzletnejšie. Nechty mám dnes ružové a pery červené a aby sme sa z tej cukrárne nezbláznili, moja káva je čierna ako noc na miestach, kde líšky dávajú dobrú noc. Rada by som si ušila prikrývku s patchworkovým vzorom. Farebné štvorce látky by hriali moje skrehnuté telo počas obdobia, keď ostatní nosia nohavice a ja sa odmietam vzdať pančúch a sukne. O pár týždňov budem zase prebývať v Bratisláv(k)e a celkom sa teším. Zas budem celé dni robiť niečo produktívne, piť kávu, plávať,  makať na sebe, nosiť rúž a chodiť do galérie a do Putiky s mužom s ryšavým strniskom na brade a málo spať, bárčo. A túlať sa s termoskou niečoho dobrého. Chce so mnou ísť niekto na rande?

Inak čo si myslíte o lapačoch prachu snov a máte nejaké recepty proti nespavosti?


pondelok, 19. augusta 2013

20 ans

Dnes neoslavujem narodeniny. Mohol by to byť deň ako každý iný... ale nebude. Bude výnimočný,presne ako ja. Hahaha, toto bol len mini žartík na úvod, ktorý je na pohľadnici, ktorú som si kúpila. Ešte som to nikomu nepovedala, ale napísala som si venovanie, sama sebe, úplne že naozaj a nie, necítim sa preto trápne. Každopádne, okrem toho že by som sa mala začať starať o pleť, nenanášať si drahé krémy neumytými rukami, pravidelne si voskovať stehná a celkovo byť ženou, je čas na sumár.

Začala som chodiť na novú školu.
Nosila som najkrajšie modré semišové balerínky a červené plátenky.
Dostala som ruže a tulipány.
Prežila som rok na najvšivavejšom intráku v Bratislave.
Zamilovala som sa a bolo sa zamilovamé do mňa.
Doučovala som ešpanielčinu rozmaznané decká a verbálne obmedzených ajťákov.
Moja hruď narástla a už nie je plochá.
Nakupovala som internetovo.
Málo som spala.
Cestovala som.
Veľa som sa smiala a myslím, že i plakala.
Vypila som mnoho vína a zázvorovej limonády.
Bolo mi dychberúco.
Prečítala pár dobrých kníh.
Naučila som sa niečo o IT.
Natočila som hipsterské videjo.
Vo vlasoch som nosila ruže, na perách rúž a na očiach výrazné čierne linky.
A hodlám v tom pokračovať.

Teraz to znie,že môj životík je fasa:D

   

štvrtok, 8. augusta 2013

Leňochod

Najšťastnejšia som, keď som zahrabaná v knihách a celý deň môžem preležať v posteli. Jesť zdravé a menej zdravé jedlá a večer sa vypotiť pri Insanity workout-e. Časy, keď som prečítala 100 kníh ročne, sú už dávno pasé a veľmi sa hanbím, že tento rok som ich prečítala menej ako počet mesiacov, ktoré prešli. Zlá, zlá Kristína s panensky zúženou slovnou zásobou. Minule mi niekto písal v komente, že vždy číta viac kníh naraz a ja to teraz robím tiež. Doháňam zameškané a mám rozčítaný druhý zväzok Anny Kareninovej (nepýtajte sa ma prečo ju mám v 2 zväzkoch, proste to tak je), Nahých a mŕtvych od Maillera a Náš nešťastný vesmír od Scarlett Thomasovej.

Ale ja nie som len knihomoľ-intelektuál, ale aj prost(ovlas)ý plebejec, takže robím i menej epické veci. Dnes som opäť pozerala Diabla nosiaceho Pradu a bolo mi fajn, hoci je to jeden z tých filmov, pri ktorých vám IQ klesne o 10 bodov, ale aspoň sa netrápite globálnymi problémami a ľudia sú tam pekne oblečení a bohatí. Chcem sa opäť vrátiť ku kresleniu a celkovo k tvorbe. Uvedomila som si, že starnem a že už skoro vôbec nechodím na sociálne siete, čo znamená, že mám omnoho viac času (relatívne) a ten využívam na robenie ničoho a premýšľanie o všeličom.

Pri pozorovaní sveta som si všimla, že ľudia kupujú samé sračky v peknom obale a že všetko je o marketingu ("a o peňázoch a filozofii a súcne"...). (Slovo kupovať môžete nahradiť aj inými slovesami, napríklad obdivovať, žrať, túžiť po.) Čím je napríklad obyčajný žihľavový šampón za 2 eurá horší od 10 eurovej eko bio fair trade emulzie na vlasy z Body shopu? Chápete, čo tým chcem povedať? Že to, čo je drahé, ešte nemusí byť kvalitné. (Výnimkou je lacná mozzarella z Tesca značky Tesco, 2+1 zadarmo, tú nekupujte, je to fakt zlo, ktoré nechcete.) 

Je náročné nájsť niečo kvalitné a preto je úplne prirodzené, že keď to nájdeme, stane sa to pevným subjektom a súčasťou nášho života. Kľudne si to prirovnajte k overenému starému priateľovi, ku ktorému sa pravidelne vraciate, pretože pod povrchom je kvalita bez ohľadu na spotený a dobitý obal. Svet je z veľkej časti shitný a hnusný a ak si chcete byť istí, že máte niečo kvalitné, musíte si to urobiť sami. 

Skúste si spočítať, koľko času strávite čistou konzumáciou produktov, ktoré vytvorili druhí. Nemyslím jedlo, ale hudbu, knihy, filmy, časáky. Koľko času obdivujete ľudí, ktorí robia niečo, čo sa vám páči, zatiaľ čo vy sedíte na zadku a prijímate ich dielo namiesto toho, aby ste niečo vytvorili a dodali tým hodnotu sebe ako ľudskej bytosti? Výhovorky typu nemám čas alebo nie som dosť dobrý/á sú blbosť, ktorá nestranného poslucháča privedie akurát tak k monológu o prioritách, ktorý budete pociťovať ako stúpanie na otlak z topánok. 

Takže keď idete budovať vašu značku (a nemusíte si zrovne zakladať kapelu alebo cheescake-áreň, proste tá značka ste vy) (haha, teraz sa hrám na múdru), mali by ste mať na pamäti, že nesmiete nič podceniť. Musíte sa hecnúť a priviesť vaše dielo k dokonalosti po formálnej aj obsahovej stránke. Či už budujete blog, alebo inú vec, zbytočný vám bude dokonalý layout, ak mu nebude zodpovedať váš prístup. (To s layoutom bola metafora.) Príťažlivosť ide zvnútra a premieta sa navonok. A touto múdro znejúcou vetou končím a idem pokračovať v nečinnosti, veď hore som písala, že v tomto tropickom týždni iba lemrím a dopĺňam tekutiny.


1. Inak, neviete o nejakom voňavom nelepkavom spreji na vlasy?
2. Kde sa dá z symbolickú cenu zohnať striptérska tyč?