nedeľa, 29. septembra 2013

Le questionnaire 2

Keď je vám zima: horúce kakao alebo cappuccino?
Vysoké alebo nízke topánky?
Telefonovanie alebo smsky?
Náušnice / náramky a prstienky
Dlhé maily alebo chatovanie?
Blogspot / Wordpress
Remixy / cover verzie
Korzet / samodržiace pančuchy
Roadtrip / cestovanie lietadlom
Vankúš na spanie: veľký / malý
Hodinky: nežné ženské alebo masívne pánske? 
Mulberry alebo Burberry
Instagram / Pinterest
Slnko: východ / západ
Ísť pešo / použiť MHD
Dlhé alebo krátke vlasy?
Víno: biele alebo červené?
Milovať sa potme / za svetla
Polievka alebo šalát?

Čo vás dnes potešilo?

piatok, 27. septembra 2013

Passé.

Zahryzla som si do jazyka a trpko-sladká krv mi naplnila chuťové poháriky. Zakrútila som sa hlbšie do jeho hnedého saka v ktorom vyzerá ako študent z Harvardu a odpila som z najlacnejšieho vína, ktoré mali v ponuke. Striedavo som krčila a vystierala skrehnuté prsty na nohách, ktoré ma boleli z celodenného chodenia vo vysokých topánkach.

Prišli sme ku mne ešte skôr než odbila polnoc. Milovali sme sa v malej posteli v žltom svetle stolnej lampy. Na okno bubnoval dážď, alebo sa mi to možno len zdalo. Nepotrebovali sme vyznania ani názvoslovie a bolo to úplne v poriadku, hoci bolo jasné že si neveríme, že by sme práve my dvaja mohli byť to, čo sa dá vysloviť len pošepky. Nikdy sme neboli nevinní. Zrejme to tam bude vždy, ostré slová visiace vo vzduchu ako výkričník, skrytý v pohľadoch akými sa na seba pozeráme. V mojich trasúcich sa kolenách keď ho čakám na spontánnych miestach a v spôsobe akým spolu hovoríme, v spôsobe akým sa poznáme, v tom čo si k sebe dovolíme.

Tento príbeh nemá záver. Možno len taký, že som chorá, mám triašku a horúčku. A že som presvedčená, že je to najpríťažlivejší muž na svete. A pozná moje nedokonalosti. 

Navzájom si kupujeme knihy, ktoré dnes čítame každý vo svojej posteli.

piatok, 20. septembra 2013

Logické paradoxy

Letný vánok kolíše vertikálne rolety v stroho zariadenej miestnosti. Špičkami prstov na nohách sa dotýkam káblov na zemi. Lezú mi na nervy, sú príliš neestetické a motajú sa. Myšlienky mi blúdia kade tade, keď pomaly vtiahnem do pľúc dym. Viem, že ho musím udržať v sebe, no rozkašlem sa a musím sa pridržiavať okennej parapety. Na otázku, či chcem viac, samozrejme prikývnem. Something that drives me wild.

Všetko do seba zapadá. Je zvláštne, ako všetko funguje, čo všetko sme dopustili a ako ďaleko to zašlo. Snažila som sa pochopiť, čo sa ľuďom zdá na nedokonalosti také príťažlivé a viete čo? Áno, už tomu konceptu rozumiem. Predsudky sú dávno pasé. Som tri metre nad nebom, pijem litre vody a snažím sa utopiť zvnútra. Je mi tak teplo, teplo, teplo (!) a vzduch voňajúci po vlhkom lístí ma nemôže schladiť.


* * *

Nespúšťa zrak z mojich kriviek predvádzajúc dokonalé sebaovládanie. Viem, že ma chce nenávidieť, no musí ma milovať. Viac než ja jeho. Ale do akej miery to celé nepredstierame? Odpoveď si vypýtam pohľadom spod mihalníc. V mysli počítam tri, dva, jedna... Jeho ruka sa premiestni na zadnú časť môjho krku. Objíma ma v páse a niečo šepká. Jeho pery sa premiestnia na moje plece. Aký je to druh lásky? Bezpečná, dočasne vyhovujúca, taká, čo nenudí. Rada by som vedela uchovávať spomienky, exaktné pocity ktoré mi behali hlavou v ten ktorý moment, pretože to sú presne tie chvíle, v ktorých sa učím. O sebe. O druhých.


Pragmatické slová ktoré nechcem počúvať, nič neskrývajúc, ponúkajúc mi život do ktorého sa nechcem, nesmiem zamilovať. Je to ako keď dáte deťom do rúk veľkú moc a tie nevedia čo s ňou, tak sa zľaknú a začnú krčiť plecami a potom urobia nejakú somarinu. Zase sa správam tak teatrálne a premýšľam, ako vykorčuľovať z tejto situácie, ale som mizerný korčuliar. Skrývam sa v jamke medzi jeho krkom a plecom a je mi ľahostajne a bolí ma bruško. Mám primálo rokov a celé je to predurčené na príliš rýchly koniec. Moje myšlienky blúdia kade-tade. Rozťahujú sa mi kútiky úst. Nemám pojem o čase. V brušku mi lietajú motýliky, ktoré ma nesú preč a rastú žiarivé dúhy. Rock je tvrdý ako on. Sekunda je hodina a naopak. Strácam pojem o čase a želám si nikdy neskončiť. Počujem ako mi bije srdce, a to myslím úplne seriózne. 


Tepny ľudského tela sa mi zdajú úžasne zaujímavé.
Horúca krv mi prúdi v žilách  
rozpútávajúc peklo
Nehanebne
Malá párty ešte nikomu neublížila

Tak ja asi pôjdem
čau