sobota, 7. decembra 2013

Ubi sunt?

Nie sú to len potôky, čo zamrzlo, ale aj moje ústa. Artikulácia je v tej ľadovni vonku nesmierne náročná. Život plynie brutálne rýchlo a chtiac nechtiac musím robiť radikálne škrty cez rozpočet. Ani nie tak finančný ako skôr aktivitový. Ako by sa povedalo v Nitre: sťeš/nesťeš - nechaj tak.

Veľa mojich nápadov stroskotalo na mojom malom sebavedomí, © samonasieracom efekte a na autosugesciách typu: Ona by sa so mnou určite nechcela baviť. A: On ani nevie, že existujem. Och, a takmer by som zabudla na: Tento nápad je trochu trápny, tak si ho radšej nechám pre seba. Zvyčajne ľuďom kladiem otázky, pretože nemám rada keď sú kladené mne. Neviem klamať a strácham sa, že holú pravdu by ľudia nemuseli pobrať. Alebo že by sa zistilo, že som nudná.

Kde sú tie časy keď som mala čas čítať x hodín denne knihy, športovať každý deň a chodiť na facebook? Ó, a bolo by fajn písať na blog o takých ženských veciach typu statement necklace, ale blbosť, lebo... 



Minule som si pozrela 20minútové video o korektoroch na kruhy pod očami a dospela som k zisteniu, že: 1. ak by som mala doma PÄŤ rôznych kozmetických produktov,  ktoré robia tú istú vec, asi by som zo seba mala zlý  pocit. 2. Krása je v jednoduchosti. Stále rozmýšľam, čo si také tie beauty blogerky myslia o nás ostatných a či sa do mňa nechcú pustiť a zdissovať moje veľké obočie:D Presne v tomto momente ukladám slová veľmi neohrabane a uvedomujem si to.

V živote každého človeka zohráva veľkú úlohu selekcia, ako minule povedal Hipster z Artfóra, v určitom momente život si uvedomíte,  čo je pre vás dobré a čo nie a začnete si vyberať. Môj dobrý kamarát si svoje priority píše do notesa s pevnou väzbou. Ja som si už dlho nie. Bála som sa otvoriť denník,  že ma bude opäť lákať čítať veci minulé a bezpríčinne si ubližovať, no ale aby sme popošli ďalej, urobila som to a teraz mám tiež zoznam, nový, takže uvidíme,  čo sa stane. Každopádne, nebudem sedieť na zadku a čakať na G., ale budem pokračovať vo vyvíjaní ofenzívy aktivít smerujúcich k cieľom. 

Lebo, sakra, ľudia, sme tu na svete len raz, tak robme čo máme radi a robme to dobre. A toto by si mala prečítať D., jej frajer L. a niektorí moji spolužiaci,  no myslím si, že nikto z nich blogy nečíta, pretože nevedia, čo je dobré. Blah.

Obliekli by ste si takéto niečo? 
Ja jo. Yayo.
A pozrite si novú Laň, ale iba ak máte odvahu na 27 minútové klbko zvrhlostí. (Moja obľúbená časť je tá v Edenovej záhrade.)

   

štvrtok, 5. decembra 2013

Záludná otázka

Spýtala som sa ľudí, ku ktorým cítim priateľstvo a obdiv, čo ich robí šťastnými. A toto mi povedali: 
  • Šťastnou ma robí, keď sú ľudia ľudskí.
  • Šťastie je pre mňa stav duševnej pohody, dlhodobejší sled pozitívne sa vyvíjajúcich udalostí.
  • Úprimní priatelia, delenie sa o šťastie s inými, lebo zdieľané šťastie sa umocňuje. 
  • Život, pohyb, spev, láska, dobrý humor, čistá myseľ a hlavne spoločné úsilie hŕstky ľudí, ich aktívna spolupráca
  • Moja rodina, priatelia, hudba, príroda, životná energia.
  • Viera, ale ozajstná, žiadne nanucovanie dogiem. 
  • Poznanie, že život je dar a že sme boli stvorení pre slobodu a lásku. 
  • Ticho, modlitba, adorácia. 
  • Nádej, že všetko bude dobré a že všetko je tak, ako má byť. 
  • Napĺňanie poslania, rast, sebazdokonaľovanie sa, rozvíjanie talentov. 
  • Úsmev a smiech, estetično, zmysel pre krásu. 
  • Umenie, ktoré sa neskrýva v galériách, ale je všade navôkol. 
  • Kreatívny prístup k veciam, robenie vecí inak, odbočenie od stereotypu. 
  • Zvieratá a krásy prírody. 
  • Učenie cudzieho jazyka. 
  • Knihy. 
  • Detská nevinnosť. 
  • Vnútorný pocit pohody a vyrovnanosti, ľudia oplývajúci prirodzenou radosťou a všetky všedno-nevšedné maličkosti.
  • Vianočná atmosféra.
Čo robí šťastnými vás?





   

streda, 27. novembra 2013

Spam poetry

Bola raz malá, malá hviezdička, ležiaca na dlážke v čriepkach z tanierov. Rozostreným zrakom sledovala svojho milenca. Stál vo dverách a v ruke držal ploskačku. Bol to sladký život, krátky výlet, aký v živote zažijete pramálo krát a ak sa ním necháte pohltiť, môže to mať ďalekosiahle následky. Boli puzzle, ktoré do seba tak celkom nezapadali. Preto tie odreniny, modriny, vzájomná ignorácia a ofučané tváre.

Bola som v malej vlhkej miestnosti, vystrašená, kolená pri brade. Bolel ma život, ako keď vám znásilňujú myšlienky a strhávajú nechty na nohách. Bola som diva a vzali mi to najmilšie, padla som do čiernej a temnota nemala konca. Počula som saxofóny a štrnganie pohárov na moju počesť, ale keď som prišla na párty, nikoho som nespoznávala. Jeho pery dýchali môj driek a ja, ja som sa mu neskôr chúlila pri nohách, až kým ma neposlal preč. 


Bola som v jeseni života a mala som len devätnásť rokov. Modlila som sa k Bohu, ale neodpovedal, a všetko žiarivé, čo som si vybudovala, sa zakaždým rozbilo na tisíc trblietavých úlomkov. Ale v skutočnosti mi to nevadilo, lebo som vedela, že mám to, čo nikto iný... Keď som bláznila, vždy prišiel on, vzal ma za ruku a šiel so mnou dolu, presne tam, kde mi bolo najlepšie.