nedeľa, 13. apríla 2014

Prehánky, miestami dúhy

Počas slabých pop kultúrnych chvíľ,
keď scrollujem blogy,
závidím všetkým, ktorých odfotila Tonbo girl
ale vraveli mi “brácho ty si no fashion”,
tak zmier sa s tým, ty nie si in.

Pomaly sa napúšťala vaňa. Sedela som v nej v polohe veľryby a chladnúcu šálku kávy som mala položenú v lone. V hlave mi prúdilo milión myšlienok o tom, aký to bol zas deň, týždeň, mesiac. Vraj vedci zistili, že je možné udržiavať len 8 až 12 kvalitných vzťahov. A ak do nášho života prichádzajú noví ľudia, niektoré vzťahy musíme buď vymazať, alebo znížiť ich kvalitu. Vlastne to znie dosť smutne, ale zároveň reálne. Myslím si, že nie je možné mať plejádu ľudí, s ktorými by sa dali viesť nočné rozhovory, tvoriť si vlastné tajné svety a vravieť si všetko všetúčko. 




Prišla k nám jar a s ňou náhle zmeny počasia, správania, názorov a priorít všetkých ľudí navôkol. Tak sa zdá, že je ťažké byť dospelým. Nielen pre mňa, ale aj pre ľudí, ktorí tvoria môj svet. Všetci máme podozrivo veľa rokov, niečo robíme, hľadáme sa, nadobúdame skúsenosti a stretávame sa s väčšími či menšími úspechmi. Cítim, že už nie som taká ako pred rokom a svojím spôsobom mi to chýba. Ako je to už dávno, odkedy lietali vzduchom topánky a mobilné telefóny. Ako dávno som už zaľúbená a teatrálna nestrávila noc na najvyššom poschodí chladného intráku!

Mám pocit, že nie som cool blogerka. Aj tak som však šťastná, pretože sa cítim dobre a spokojne. Už dávno som prišla na to, že nie materiálne veci ma robia šťastnou. Jediné, čo ma napĺňa, je sebarealizácia. Na internete väčšina ľudí prezentuje svoj super svet, čo mi celkom lezie pekne hore krkom. Ja napríklad niekedy strávim celý deň v posteli a polovicu noci na lodi s vínom a je mi tak dobre. Tak veľmi by som chcela niektoré veci, ktoré nemám a zrejme ich tak skoro mať nebudem. A čo? Mám pocity, ktoré sú tým jediným, čo ma drží preč od zbedačeného sveta.

Chcem tvoriť niečo špeciálne, zanechať stopu. A nemyslím tým kohútiu. Dala by som si koláč s lesným ovocím a takto posilnená by som pomaľovala veľké plátno. Mám totiž veľmi rada vôňu akvarelových farieb, pasteliek, voskoviek a kriedoviek. Zo všetkého najradšej mám červenú, čiernu a modrú farbu. A chcela by som ísť na Tomorrowland, skákať v dave ako šialená, vykričať si hlasivky, pochovať tam tenisky a bozkať dievča na trampolíne. Inak, našla som si novú úchylku - čítanie textov na mikrofilmoch v tmavej miestnosti v Univerzitnej knižnici. Myslím, že tam budem chodiť často, lebo tam minulý týždeň strávila 2 hodiny a cítila som sa ako Mikael Blomkvist.

PS: Chcela som vám ukázať nejaké fotky zo včera, pretože sa mi zdá, že sa fotografovi podarilo zachytiť to pekné na mne a nevyzerám na nich ako drúk. :) 

PS 2: A ak by ste si chceli pozrieť môj profil na Sashe, tak tu je link.

PS 3: Pustite si pesničku.

štvrtok, 10. apríla 2014

Spolu-bidlá vol. 2

Pretieklo už veľa vody Dunajom, odkedy som napísala posledný článok o obyvateľoch nášho panenského bytu. Spočiatku som si myslela, že ďalší nenávistný post na seba nenechá dlho čakať, no skoro som pochopila, že moje sťažovačné reči by vás väčšmi nudili, než bavili, preto som promptne prehltla horkú slinu a poctivo čakala, kým moji zúfalo nudní mužskí spolubývajúci vykonajú niečo zaznamenaniahodné.

Bohužiaľ, okrem nahého vrazenia do polonahého muža vytláčajúceho si akné nie je veľmi o čom hovoriť, ale ja tak veľmi túžim napísať Spolubývajúcich vol. 2, že až! Takže, odkedy sa Jano vrátil domov a D. odišiel do Tatier, pribudli nám dvaja noví muži. Prvý sa volá I. a druhého meno sme nikdy nevyslovovali.

Začnime I. I. je švihák a pracuje v nejakom nočnom klube, inými slovami, je krupier. A je celkom v pohode, ale nikdy nič nerobí, len chodí do práce a spí. Občas sem príde na návštevu jeho frajerka v čierno-zlatých čižmách, ktorá operie a niečo mu uvarí a to je asi tak všetko. V kúpeľni má (I.) 6 rovnakých sprchových gélov značky Adidas v rôznom štádiu spotreby, čo je fakt, ktorému celkom nerozumiem.

Ten, ktorého meno sa nevyslovuje, má rád trávu, čo je azda jeho jediné potešenie a ja by som možno ani brvou nepohla, ak by sa nesprával ako magor so zakrpatenými mozgovými bunkami. Myslím si, že každodenné požívanie tohto potešenia a absencia sociálneho kontaktu človeku nerobí dobre. Lebo potom si párky varí v panvici plnej vody (true story), hoci tu máme asi 4 hrnce. Nič proti gustu, každý sme nejaký. 

Pohár mojej trpezlivosti však pretiekol, keď som ho pristihla, ako použitý príbor umýva púhym oplachovaním prúdom studenej vody a čaj si zalieva do mojej nežnej fialovej šálky. Viete, nerada sa delím s vecami, ktoré mi patria. Pravidlo mi casa es tu casa uznávam len v okruhu priateľov a milých ľudí. Ten, ktorého meno nevyslovujeme, nie je milý a mňa ani K. nemá rád (Zdraví nás výrazmi ktoré by sa dali charakterizovať ako argot. Príklad: "čuz"), lebo sme nabonzovali, že si každý večer pichá marihuanu a navyše neupratuje.*

Ten, ktorého meno nevyslovujeme, má malého kamaráta, ktorý ho sem občas príde navštíviť. Ich spoločným menovateľom sú škaredé topánky, ktoré si nechávajú na chodbe. Ťažko povedať, či sú škaredšie ich zimné alebo jarné tenisky. Niekedy potom idú von, asi baliť ženy, ale myslím, že z toho nakoniec nikdy nič nie je, ako vždy.**

Pamätáte si ešte na Krtka a Jogiho? Tak vo februári sa prvý krát od nášho spolubývania milovali a poviem vám, som rada, že ich sexuálny apetít osciluje v nízkych hodnotách. ***

A tak si tu nažívame, na hromádke. Asi pred mesiacom som začala uvažovať, že si s K. odteraz budeme všetko hovoriť len v náznakoch. Do aktívnej slovnej zásoby vezmeme slová čus a sewas a dívať sa na seba budeme len úkosom. Myslím si, že osvojenie si týchto drsných praktík bude dobré aj z dlhodobého hľadiska, lebo vďaka nim ľahšie zapadneme do slovenskej rapovej scény. Inak K. je stále rovnako super a nielen ako módna inšpirácia, ale aj ako kamoška a odborníčka na zdravú výživu a mužský reťazec DNA. (Vedeli ste, že muži ho majú o meter kratší ako ženy? Myslím, že to veľa vysvetľuje!)

________________________________________________________________________

Poznámky pod čiarou:

* Ach, kde sú Janove výčiny s imaginárnym čelom postele, jeho zvodcovstvo a smutné balady, ktoré po večeroch hrával? Myslím, že by sme s ním už aj zašli na to sushi/víno/yogu, len ak by sa vrátil. Och, koľká márnosť!
 

** Mimochodom, som presvedčená, že ak by muži pozývali ženy "na knihu" namiesto "na kávu", boli by úspešnejší.

*** Mám takú teóriu, že sexuálny apetít úzko súvisí so stravou a životným štýlom daných jedincov.
Príklad: 
  • čokoláda, chilli, cappuccino + šport = veľa chuti 
  • veľa chleba, čudného mäsa, cestoviny s kilom soli a kečupom, kukurica ku všetkému šport = málo chuti

utorok, 1. apríla 2014

Treba niečo robiť, niečo tvoriť.

Po tom, ako som prekonala nedôveru voči teniskám a džínsom, som si kúpila tie najteniskovatejšie tenisky (converse) a najrifľovejšie rifle (modré s vysokým pásom). Moje tučné telo s výraznými rebrami a smiešne malými malíčkami som zahalila do hrubej voňavej látky a len si tak plyniem.

V ostatnej dobe dávam väčší dôraz na ponožky než na spodnú bielizeň. Už si nekupujem nadkolienky a podväzky, ale ponožky. Môžete ma pokojne volať ponožkárka, nebude mi to vadiť. Mám bodkované happy socks, ružové kvietkové ponožky a belasé, ktoré siahajú po členky. Rovnež vlastním biele podkolienky a šedé s volánikom.

Chcela by som si na týždeň vziať voľno od sveta. Odísť na samotu do lesa, kde by som prebývala v chatrči, nosila plátenné nohavice, živila by som sa lesnými plodmi a tým, čo by mi dali dobrí ľudia. Nemusela by som robiť analýzy literárnych textov a akákoľvek kultúra by bola na míle vzdialená. Vlasy by som mala zapletené vo vrkoči, umývala by som sa v rieke a vôbec, vôbec by som sa nemaľovala. Občas by som si šla zajazdiť na koni alebo nakŕmiť srnky. Teraz už trošku trepem. No každopádne, mám chuť spraviť niečo šialené. Rozhodla som sa, že budem vyrábať kvietkové čelenky, predávať ich na sashe a žiť prostý život.