pondelok, 9. júna 2014

Po okraj

Bolo už dávno po polnoci. Ležala som v posteli v izbe s otvorenými oknami a polovičkou odkrytého tela. Vánok mi šteklil zátylok. Odkryla som tajomstvo a zistila, že všetko plynie podľa presnej šablóny a vzorcov. Toto vedomie vo mne dozrelo ako voňavý tropický pomaranč. Dosaďte si premenné, zmiešajte ich ako suroviny na raw čokoládový koláč a výsledok máte pred sebou skôr než stihnete lusknúť prstami. 



Po krátkej úvahe som sa rozhodla vniesť trochu roztopašnosti a krásy do toho môjho pomalého umierania. A ako to už v rozprávkach býva, všetko sa točí okolo šiat. Inak to nebolo ani tentoraz. V zelených šatách a svetri sa cítim takmer ako Amélia. V kvietkových ako Lana. V lososových som nahá, v bielych ako panna. Šaty sú praktické, šaty sú vizuálne oku lahodiace, keď si oblečiete šaty, nemusíte vymýšľať už nič iné, napríklad, či sa to-ktoré tričko hodí k danej sukni. Možno by som mala premenovať aj môj blog.


Nikdy sa mi nechveli kolená tak ako dnes. Možno preto, lebo som sa musela všetko naučiť krutými metódami, cez rozbité kolená a sny, lietajúce predmety a medené mince skryté v podšívke nohavicových vreciek, keď prišlo na platenie v bare. Poznáte ten pocit, keď si vo vyvetranej izbe oblečiete teplé vyžehlené pyžamo a vhupnete do naškrobených voňavých perín? Som čerstvá na život. Tam, kde rastú divé ruže v hojnom množstve a prúdy vetra sa otáčajú, zapustím svoje korene. 

(piesňa)


Sme sentimentálne kundy, no teraz dones ďalšie rundy, zajtra vstanem a budem spievať!

PS: Kto sa ide taktiež v sobotu prejesť cheesecake-ov? :)

utorok, 27. mája 2014

My eyes are wide like cherry pies.

Bola raz jedna žena, ktorá namiesto antikoncepcie brala antidepresíva. 
Teraz má 8 detí a vôbec ju to neserie.


Nič nie je také dobré ani také zlé, ako zdá byť na prvý pohľad. To je múdrosť, na ktorú sme s M. prišli, keď sme mali asi 17 a ktorá sa potvrdila už nemálokrát. Trpezlivosť nikdy nebola mojou silnou stránkou. Potrebovala som mať všetko hneď a ak to nevyšlo, veľmi rýchlo som stratila záujem a našla si iný objekt zábavy. No s odstupom času sa ukázalo, že veci nikdy neboli také tragické, ako som si v hlave vykonštruovala.

V dňoch, keď som sem neprispela ničím zo života hmyzu, som mala veľmi zlomené srdce. Zožrala som asi 10 kíl jahôd a začali mi byť vidieť rebrá. Opúšťala som sa, rozprudzovala krv červeným vínom a vítala som všetky rodinné sešlosti, na ktorých som si mohla udržiavať hladinku for free. Bola som vonku tak dlho, že som sa opálila. Skákala som na švihadle a behala dlhé bezútešné kilometre, prvý krát tento rok v kraťasoch. Neviem ako je to možné, ale v skrini mi pribudli dvoje nové šaty. Urobila som všetky doterajšie skúšky na prvý pokus, čo je ďalšia vec, ktorej celkom nerozumiem, no nesťažujem sa a ani si o tom nebudem písať statusy na Facebook a iné twittery.

Po nociach som čumela do stropu. Kúpila som si cestovateľský zápisník s masívnym smaragdovo-zlatým obalom a tenkými linajkami. Vždy som po takom túžila a teraz ho konečne mám, takže si môžem viesť španielsky denníček. Keď som trávila čas v jahodovisku a mala špinu za nechtami a maslo na hlave, mala som veľa času premýšľať. Teraz si predstavte fanfáry a čujte, lebo sa idem otvoriť: musela som pripustiť, že napriek tomu, že som zo seba dala všetko a zároveň ukázala tie najslabšie stránky, nie je to záruka, že mi to daný človek opätuje v rovnakej miere. A nech som bola maximálne úžasná, bystrá, milá (väčšinou) a oddane milujúca, nie je v mojej moci ovplyvniť city druhého človeka. Môžem akurát tak jebať bubny, až kým pochopí sám, čo je hip hop. No potom si ho už nebudem prosiť. Vlastne, ani teraz si už nie.

Z dievčaťa sa stala žena. Z náhleho popudu som si dala ostrihať vlasy. Nastúpila som tam ako veľká frajerka so slovami: Zbavte ma ich. Dokonca neboli ani slzy a teraz sa cítim šťastne ako domček bez strechy. Myslím, že som opäť vo forme. Prišiel čas opäť sa začať socializovať, lebo ako sa hovorí, ani drevo nerastie len tak na stromoch.

pondelok, 19. mája 2014

I give two or three fucks max.

Bolo to v ten týždeň, keď vonku mrholilo, veľmi fúkalo a vietor mi z vlasov urobil trvalú. Každý deň som stála pred plnou skriňou krásnych vecí a netušila som, čo na seba. Ja vieeem, nie je to nič, čo by ma robilo výnimočnou v porovnaní s ostatnými ženami, no napriek tomu o tom niečo napíšem. Možno preto, že nie som jediná mladucha, ktorá má sebavedomie nižšie ako členkové čižmičky. A je to vonku, rovnako ako to, že mám v srdci rap a v krvi skills.

Na tomto mieste boli pôvodne negatívne frázy počínajúce tým, ako nemám rada moje telo a končiace úvahou o sociopatii a nechuti vychádzať von z komfortnej zóny. No stlačila som backspace a napíšem len to, že ma ten zvláštny stav prekvapil, nakoľko som nikdy nemala problém obliecť sa (dokonca som mala blog, kde som si fotila moje oblečenie, haha), no v poslednej dobe som mala pocit, že čokoľvek si dám, nevyzerám v tom dobre a cítim sa nepríjemne, akoby som nosila kožu hada. Bola som v neustálom kŕči, pretože som mala pocit, že nie som dostatočne free&cool&sexy&vtipná a že nič, čo urobím alebo poviem, nie je dosť dobré. Na miestach, kde bolo veľa ľudí, som sa cítila vystrašene, pretože som mala pocit, že sa na mňa každý díva. Myslím, že v tomto bode už pôsobím ako dostatočný psychopat. No vedela som, že s tým musím niečo urobiť. Riešenie sa ponúklo samo.

Jeden z dôvodov, prečo milujem moju prácu je ten, že pri nej spoznám veľa ľudí. Myslím si, že v poslednom čase mám šťastie na stretávanie zaujímavých osôb. Po blueeyedfox som mala česť zoznámiť sa s novým človekom, mužom, pri ktorom nemám tendenciu prevracať očami nad hlúpymi otázkami. A postrehla som, že pri konverzáciách v cudzom jazyku dokážu byť ľudia extrémne otvorení k cudziemu človeku. (Občas až tak veľmi, že musím vynakladať veľké úsilie, aby som si zachovala profesionálnu tvár. :) 

No a tak som spoznala jeho. Bol pozitívny, otvorený a okrem iného mi povedal, že človek by mal kráčať bosý, spievať a tancovať, pretože ten, čo nespieva a netancuje, zo seba nedostáva emócie a tak z chorej duše vznikajú zárodky chorôb. Skúsila som sa na seba pozrieť inými očami. Začala som cvičiť zostavu, akú robia modelky z Victoria´s Secret a veľa skákať na švihadle. V noci som sa niekoľkokrát prebudila na bolesť celého svalstva. chrbta, rúk a lýtok, ale cítila som sa dobre, hoci ma bolel každý kúsok tela.

Myslím si, že veci, ktoré berieme ako tragické, ako napríklad naše fyzické nedostatky, si často ostatní ľudia vôbec nevšímajú, až kým ich na ne neupozorníme. Veľký nos, priveľká alebo žiadna medzera medzi stehnami, primalé oči... Verili by ste, že krivky a dokonca chodidlá sa mužom zdajú sexy?