sobota, 14. júna 2014

Elvis where are you, when I need you most?



Srdce mi začalo pomaly biť rýchlo. Zvláštna veta. 
Obliekla som si nahé šaty bez gatiek a práve v ten deň som Ťa zahliadla v dave.
Veď vieš, životné okolnosti sú niekedy kurva zvláštne. No musela som priznať, že si ešte nikdy nevyzeral tak dobre ako v tej chvíli. Díval si sa mojím smerom, no nespoznal si ma. Alebo?

Prstami sa snažím nahmatať svoj tep za uchom. Sníva sa mi? Hryziem si päsť a myslím na všetky tie materiálne dobrá a na Teba. V mojich nie nevinných, zato veľmi povínnych predstavách Ti bozkávam prsty na rukách a Ty ma napĺňaš svojím sterilným intelektom. Vtiahnem do seba dym a odpijem si z vína. Lepím sa k podlahe.

Priblížim sa k tebe mačacím pohybom. Ešte nikdy som sa necítila tak živá, Med. Stávam sa ženou zo starého obrazu obrazu, ryšavou Venušou s roztopašne spustenými morálnymi zásadami a Ty ma pokrývaš. Voláš ma svojím slnkom života. Horúci jed nám prúdi v žilách a tak to je dobre, hoci zrejme kvôli nemu umrieme. Oblečenú ma stiahneš k sebe do vane, šialenec. Psychopat. 

Napĺňame sa 
opatrne 
(dokonale) 
imitujúc intimitu.

Vedela som, že mi splníš všetko, po čom budem túžiť. A ešte viac, že odletím ďalej ku hviezdam.

Ech, vieš. Nemohlo sa to skončiť len tak. Bolo to, ako keď vám dokonale sadnú džínsy alebo keď nájdete stratenú časť puzzle. Tušili sme, že za to pôjdeme do pekla (alebo možno do neba).

štvrtok, 12. júna 2014

S láskou, Ch.

I've got feathers in my hair
I get down to beat poetry
And my jazz collection's rare
I can play almost anything


Nakoľko som dnes prišla na pár vzletných myšlienok a zajtra mám 2 skúšky, rozhodla som sa robiť to, čo mi ide v hektickom období najlepšie - obšťastňovať ľudí písaným slovom. Predstavte si, že celý váš život plynie v pohodlnej zabehnutej vzrušujúcej šablóne a jedného dňa sa celý otrasie v základoch a vy ležíte na studenej dlážke, búrite sa a plačete, pretože viete, že niečo nenávratne odchádza a vy už nikdy nebudete ako predtým. To niečo je vaše detstvo. Berú vám hračky, knihy i najcennejšie šperky, vašu česť a všetko, čo ste ľúbili a do čoho ste vkladali mnoho energie po celé tie roky. Vravia vám slová, ktoré nechcete, nedokážete a musíte počúvať. Pieskové domčeky vám zbúrajú, vaše srdce sa rozbíja na tisíc žiarivých úlomkov a čosi vo vás zomiera, ba zdá sa, že ťažoba nenachádza konca a vy s tým nemôžete nič urobiť. Nič.

Len to prijať ako skutočnosť a akceptovať novú situáciu. A začať jesť a prijímať tekutiny, lebo ak by ste nie, zoslabli a zomreli by ste. Si mladá, nikto nečaká, že budeš perfektná. Máš právo robiť chyby, ak sa z nich poučíš. Som presvedčená, že v tomto svete existuje niečo ako rovnováha a v konečnom dôsledku sme odsúdení na pokojný život. Jeden deň sme pekní a statoční a ďalší zas nechutní a neprajní. Občas sa smejeme v tragických situáciách a inokedy zas plačeme nad rozliatym mliekom a nie je to metafora. Myslím si, že ak sa s niekým hráte, skôr či neskôr sa niekto nechutne zahrá s vami. Ale ak budete dobrosrdeční a láskaví, šťastie vás prekvapí vo chvíľach, v ktorých by sa situácia inak mohla zdať beznádejná. A keď sa k vám niekto zachoval ako odľud, nemali by ste sa mstiť, pretože nie tak sa cez to prenesiete. Nie všetko ide hneď, každá vec má svoj proces. Niektoré veci potrebujú čas na to, aby sme ich pochopili, aby sme odpustili jemu, sebe a celej situácii, ktorá nastala. A nie je to ľahké, ale to ani odvyknúť si od heroínu, však áno.

Level mojej socializácie nadobudol v posledných dňoch nevídané rozmery a vo vzduchu cítiť arómu leta. Ruže, jahody, čerešne. Voňa nočného vzduchu a čerstvých perín. Zistila som, že som obklopená toľkými dobrými a zaujímavými ľuďmi, že si to snáď ani nezaslúžim. Mám šťastie a čo viac si smiem priať? Bolo by neskromné niečo vymýšľať, keď je nado mnou nebo posiate hviezdami, zatiaľ čo letný vánok mi strapatí vlasy a rozvieva šaty a predo mnou sa črtajú nové horizonty, na ktorých sa o sebe a o svete naučím opäť niečo nové. Ak všetko vyjde ako má, od zajtra budem mať prázdniny a veru že si moje posledné dni na Slovensku mienim vyplniť len bohumilými aktivitami a nejakým tým eventom.

Mesiac v splne dnes žiari zlatou... 

Pesnička.

pondelok, 9. júna 2014

Po okraj

Bolo už dávno po polnoci. Ležala som v posteli v izbe s otvorenými oknami a polovičkou odkrytého tela. Vánok mi šteklil zátylok. Odkryla som tajomstvo a zistila, že všetko plynie podľa presnej šablóny a vzorcov. Toto vedomie vo mne dozrelo ako voňavý tropický pomaranč. Dosaďte si premenné, zmiešajte ich ako suroviny na raw čokoládový koláč a výsledok máte pred sebou skôr než stihnete lusknúť prstami. 



Po krátkej úvahe som sa rozhodla vniesť trochu roztopašnosti a krásy do toho môjho pomalého umierania. A ako to už v rozprávkach býva, všetko sa točí okolo šiat. Inak to nebolo ani tentoraz. V zelených šatách a svetri sa cítim takmer ako Amélia. V kvietkových ako Lana. V lososových som nahá, v bielych ako panna. Šaty sú praktické, šaty sú vizuálne oku lahodiace, keď si oblečiete šaty, nemusíte vymýšľať už nič iné, napríklad, či sa to-ktoré tričko hodí k danej sukni. Možno by som mala premenovať aj môj blog.


Nikdy sa mi nechveli kolená tak ako dnes. Možno preto, lebo som sa musela všetko naučiť krutými metódami, cez rozbité kolená a sny, lietajúce predmety a medené mince skryté v podšívke nohavicových vreciek, keď prišlo na platenie v bare. Poznáte ten pocit, keď si vo vyvetranej izbe oblečiete teplé vyžehlené pyžamo a vhupnete do naškrobených voňavých perín? Som čerstvá na život. Tam, kde rastú divé ruže v hojnom množstve a prúdy vetra sa otáčajú, zapustím svoje korene. 

(piesňa)


Sme sentimentálne kundy, no teraz dones ďalšie rundy, zajtra vstanem a budem spievať!

PS: Kto sa ide taktiež v sobotu prejesť cheesecake-ov? :)