nedeľa, 29. júna 2014

Letné zápisky, vol. 2 - Príchod do bájnej lagúny

video

"Bola obyčajná sobota, išla som sa spiť, nech sa ledva domov domotám..."

Ale nie. Dnes bol veľmi dobrý deň. Postretlo ma šťastie a moja hosťovská mať (ďalej len: Rosa) musela ísť náhle pracovať do prímorského mestečka s poetickým názvom Pals a spýtala sa, či chcem ísť s ňou. A viete ako to býva, niekto vám podá prst a vy mu schmatnete celú ruku, takže som si urobila deň voľna. :) Ale lepšie, ako len le(h)niť kdesi pri bazéne a čítať blbiny o tom, ako získať muža a schudnúť 10 kíl za 3 dni, nie?

Keďže tu zatiaľ nemám žiadne kámošky ktoré by sa mohli pridať, bola som tam sama ako v plote kôl, ale to mi nevadilo, pretože som sa mohla každých 20 metrov zastavovať a kochať krásami prírody. Bolo to samé: Jéééj! ... Wáá! ... Óóó! ... a: To je ale krása!

Paradoxné bolo, že som počas celej cesty nestretla živú dušu, len dvoch circa šestnásťročných týpkov, ktorí si pod stromom pichali marihuanu a ani si nechcem predstaviť, aké brutálne teplo im muselo byť, keďže podľa mojich odhadov bolo asi 100 stupňov v tieni. (* moje meranie môže mať odchýlky, nakoľko mi celý čas slnko pripekalo na hlavu, nepremýšľala som racionálne a spálila som si nos.)

Na poslednej fotke je cieľ mojej cesty, bájna lagúna, v ktorej som plávala holá (už nikdy nechcem nosiť plavky!!!) a potom som si vykúpaná, vysušená a šťastná na deke písala do tajného cestovateľského denníka a jedla jablká. Keď som si olízala pokožku, bola slaná a rovnaké boli aj moje vlasy, na ktorých sa vytvorili beach waves a asi prvýkrát  živote som s nimi bola spokojná.

Neskôr večer som sledovala rybárov, ktorí na skalách zbierali lastúrniky a lovili chobotnice a ostala som tam, až kým úplne zapadlo slnko a všetko potemnelo.





štvrtok, 19. júna 2014

Spolu-bidlá vol. 3

Na sporáku sa ešte nikdy nevarilo, za stolom sa ešte nejedlo, v kúpeľni sa ešte nik nesprchoval a v posteliach ešte žiaden človek nespal. To bolo v septembri, keď som svieža s 2 kuframi prichádzala do panenského bytu. Odvtedy prešlo desať mesiacov a možno povedať, že tento priestor už dávno nie je nevinný. Zažil totiž smiechy a plače, fľaše a prázdne čaše, ženy a mužov, tvrdé rapy a beaty, klebety a podnetné rozhovory, veľa chérie paradajok, donášok jedla a málo spánku.

Keď s niekým bývate, musíte si zvyknúť na všeličo. Uvidíte totiž veci a začujete slová nevídané. Vaša viera v ľudstvo bude otrasená, ale musíte to ustáť na vlastných, pretože niet inej možnosti. Nahliadnete do útrob cudzieho vzťahu, ktorý spočíva v tom, že jeden zo srandy z nudy bije druhú a ona ho obskakuje ako poslušná žienka a približne 2 krát za 10 mesiacov v tej najneočakávanejšej chvíli si v noci s hrôzou pritláčate na hlavu vankúš v snahe stlmiť zvuky sprevádzajúce a)vraždu b)súlož. Naučíte sa 2 hodiny potláčať nutkanie ísť na WC. Budete tolerantní k špinavému oblečeniu týždeň pohodenému povedľa práčky. Objavíte neuveriteľné kombinácie potravín, ktoré sú niektorí ľudia schopní zjesť. Za spomenutie stojí kura zaliate smotanou a posypané obrovským množstvom kukurice a k tomu kilo špagiet.

Jeden zo zlomových okamihov v našom byte nastal v  prvý májový týždeň, keď udreli horúčavy, na ktoré si iste spomínate. Vodu nám bez predošlého varovania odstavili na 5 dní a padlo by vhod pár babských rád o tom, ako sa kúpať v morskej pene imitujúc morskú vílu. Bežné sprchovanie vyžadovalo päť fliaš minerálky. Ak ste si umývali vlasy, množstvo ste mohli strojnásobiť a aj tak ich nebolo dosť. Po dvoch dňoch som prišla na grif, ktorým bolo zistenie, že perlivá voda viac pení a perlí a tým pádom je pôžitok z umývania o kúsok väčší. Aspoň o niečo. Všade sa povaľovali kopy neumytého riadu a na to, ako sme splachovali WC, sa ani nepýtajte. Počas tých krušných dní sme však neboli bez vody len my, ale celý dom, ako aj Optika a Kaviareň povedľa. Zdalo sa však, že to nikomu neprekáža... Nikomu to neprekážalo niekoľko dní a potom sa vrátila kultúra a všetko zlé sa obrátilo na dobré.

Avšak môj spolubývajúci, ktorý má rád trávu a varí si párky v panvici plnej vody, od toho dňa už nebol ako predtým. Nie že by bol predtým náš kámoš, to naozaj nie, ale odvtedy bol ešte nevrlejší a nešťastnejší. Opustil sa a zanevrel na bežné spôsoby. Zásadne nevlastnil žiaden sprchový gél, ale v sprche používal naše mydlo na ruky a jeho zubná kefka bola položená v sprchovom kúte štetinkami nadol. Ba domnievam sa, že keď mal cestu do sprchy, tak sa tam zakaždým aj vyšťal. Tri v jednom. Keď sa ráno prebudil, nikdy si nešiel umyť zuby či tvár, ale vždy sa len obul a išiel von. Keď si pral, hodil do práčky oblečenie všetkých farieb (ktoré som časom nazývala 50 odtieňov šedi) a keď ho rozvešiaval na sušič, neobťažoval sa ho vytriasť a tým pádom chodil pokrčený. Tajne si myslím, že to bol dôvod jeho bludného kruhu osamelých večerov. Vlastne keď si to po sebe čítam, mám podozrenie, že to bol mimozemšťan.

Akých divných spolubývajúcich ste mali/máte vy? :)

Aby sme na záver vyhnali nostalgický prístup, vnesiem sem trošku života slovami múdrosti od KathyT:







Pohár vína potrebou, 
a tak fľaša vina pred sebou, 
potykám si so zvýšenou spotrebou 
... a už som chytený!