piatok, 11. júla 2014

Letné zápisky, vol. 4 - Rodinná pouta


Zúčastnila som sa na krste bábätka. Ak ste niekedy videli podobnú udalosť na Slovensku, iste viete, že u nás väčšina vecí prebieha vo formálnej atmosfére. Tu to však bolo úplne iné - ľudia veselo konverzovali v kostole, potľapkávali plecia farárovi, ktorý prišiel v plátennej košeli a správal sa viac než žoviálne. Deti sa hojdali na zvone a krstní rodičia hádzali z okna sladkosti, balóny a kužeľovité párty čiapky.

Na oslave, ktorá sa konala na mieste vzdialenom niekoľko km od mesta, nápadne pripomínajúcom haciendu z latinskoamerických telenoviel, sa zúčastnilo približne sto ľudí. Podávali sa rôzne druhy šunky, syrov, olivy (bola som vo svojom živle), kvalitné víno, paella a ako dezert ľadová našľahaná torta s mesiačikmi pomaranča a bielou čokoládou. (Myslím, že aj Bratilicious by si prišli na svoje.)

Zoznámila som sa s XY ľuďmi a všetci boli strašne priateľskí a otvorení, zdôverovali sa mi so svojimi radosťami&starosťami a stále vraveli, že som muy maja, ba napočítala som asi päť matiek-dohadzovačiek, ktoré túžili po tom, aby ma mohli predstaviť svojim darebným synom.  
  • Hlavou a krkom rodiny je stará mama, na svoj vek veľmi čiperná pani, ktorá rada rozpráva o celej svojej rodine, o svojom psíkovi labradorovi a o tom, ako veci fungovali kedysi. Keď sa s vami zhovára, díva sa vám priamo do očí a drží vás za obe ruky, akoby vám zdeľovala tajomstvo života. Žije celý život vo veľkom dome spojenom s hospodárstvom a obrovskou záhradou ako stvorenou na katalógové letné svadby. Presne v tom dome sa narodilo a vyrástlo jej päť dcér, ktoré sú ako päť prstov jednej ruky – každá je iná, ale keď sa stretnú, tak puto medzi nimi je takmer hmatateľné. 
  • Kuriózny záujem u mňa vzbudila Carmen s perlami okolo krku, ktorá má päťdesiat, vyzerá na štyridsať a opretá o stĺp nehanebne flirtuje s mužmi o dvadsať rokov mladšími. :)
  • Malé deti, ktorým sa moje vlasy zdajú úžasne exotické, zatiaľ čo ja blednem závisťou pri pohľade na ich krásne tmavohnedé kučery.
  • A potom tu bol J., ktorý má opálenú frajerku tanečnicu a ktorý bol ohúrený mojím smiechom  a vraj subtílnym hláskom po 3 pohároch vína. Bolo vtipné, ako sa ma snažil naučiť niečo po katalánsky a ohúriť hádankami a fígľami. A keď sme sa lúčili, povedal mi, že: „El otro día me harás problemas tú.“ (Haha, problemas.)
Ale inak tu život plynie celkom pokojne. Môj denný režim je úplne iný, ako cez semester. Len keď si prepočítam ten plat, tak si stále vravím wtf?!, pretože za takú hodinovú maržu by som doma neprešla ani 10 metrov cez cestu do Artfóra. No nebudem sa sťažovať, pretože mi je tu vlastne fajn. Každý deň vstávam v rovnakom čase a moja insomnia zrejme dočasne presedlala na niekoho iného. O tom, aké hlúposti sa mi každú noc snívajú, písať radšej nebudem:) Mimojazdom, keď toto píšem, mám otvorený Word, sedím pod slnečníkom v kaviarni v úzkej uličke (klišé no 1), mám na sebe dlhú bielu košeľu previazanú opaskom a klobúk (klišé no 2), pijem kávu a na stole je položená minivázička so živými kvetmi (klišé no 3.)

Ako sa máte vy? Napíšte mi prosím niečooo... o Slovensku. O čo prichádzam a tak.





pondelok, 7. júla 2014

Letné zápisky, vol. 3 - O chúťkach



Dnes ráno ma prebudilo silné hrmenie, až som mala (vo)dojem, že nám na golfovom ihrisku pristálo lietadlo. Keď som otvorila okenice (áno, máme okenice ako z telenovely je to super), vonku sa blýskalo, vzduch voňal a na parapetnú dosku klopkal dážď. V čase, keď toto píšem, sedím pri otvorenom okne a musím mať na sebe mikinu a hoci môžem povedať, že moje telo je celkom adaptabilné, jemné ochladenie som privítala s otvorenou náručou (blogger klišé, level: advanced).

Trochu ma zamrzelo, že si nemôžem ísť zabehať, ale na druhej strane jeden deň off ešte nikomu neublížil. Som na seba hrdá, že sa každé ráno „prinútim“ obuť tenisky, športový top a kraťasy a takmer hodinu behám okolo golfového areálu. Niekedy stretávam týpka, ktorý stále chodí v čiernom športovom úbore, vždy ma pozdraví a usmeje sa (čo mi pripomenie, že naposledy som bola na rande asi pred 100 rokmi a pritom tak veľmi chcem zažiť nejakú búrlivú letnú lásku a vzrúšo a hrať sa, že som Lana v tomto klipe, ou yeah, ale túto letnú sezónu k ničomu podobnému nepríde, lebo opálení Španieli mi neprídu práve pôjební) a uteká veľmi rýchlo, tak sa snažím držať tempo, aby som nebola za trapošku bez kondície. Čo tam po tom, že domov dobehnem zničená, akoby som bežala o život. Mám motiváciu byť lepšia a silnejšia a možno to dotiahnem aj na Devín maratón, lebo sa zdá, že človek ani nie je bežec, ak nejde na  oficiálny event, kde si zaplatí vstupné a potom dostane pol litra sponzorskej perlivej minerálky a horalku :)

Týmto sa dostávam k tomu, že ak chcete schudnúť, choďte do Španielska. Môžete jesť koľko chcete a večerať o jedenástej večer tie najlepšie tortilly a aj tak vám začnú byť všetky veci podozrivo voľné. Buď sa moje magnéziom nadopované telo zbláznilo, alebo je niečo vo vzduchu. Alebo je to tými olivami a olivovým olejom, v ktorom sa tu môžem kúpať a beztak je ho všade nadmieru veľa.

Mimochodom, jedným z dôvodov, pre ktoré som sa sem tešila, bolo práve jedlo. (Viem, že stále píšem o jedle a vás viac zaujímajú cool príhody, ale ja o tomto milom hedonizme dokážem rozprávať hodiny a stále nemám dosť, tak sa nehnevajte.) Krátko po mojom príchode som však zistila strašnú vec. Moja hosťovská mama nevie variť, napriek tomu, že má plnú chladničku tých najlepších vecí, za ktoré by ste na Slovensku zaplatili dvojnásobok a beztak by ste nemali istotu, že sú čerstvé. A ja tak zúfalo chcem čerstvé morské plody a lososy a krevety a tortilly a všeličo možné! 

Rozhodla som sa, že sa chopím situácie sama. Prebieha to približne takto: som v tej super veľkej kuchyni, beriem svoj gastronomický osud do vlastných rúk, vyberám z chladničky rybu, bagel a zeleninu, vylievam na panvicu olivový olej a kladiem na kuchynský pult misku s nepoužívanými koreninami, ktorú som pár dní predtým preložila z najvyššej poličky na najnižšiu. (Inak, mám strašný fetiš na ovoniavanie korenín a jedlá dochucujem vždy podľa toho, ako to cítim. Predstavujem si, že raz budem mať veľkú kuchyňu a na nej poličku s malými drevenými fľaštičkami plnými voňavého korenia.)

- Ale Kristína, netráp sa, nemusíš variť, keď som doma. Ja to urobím, choď sa opaľovať.
- Netreba, ja rada varím. 
- Ale ja som sa chystala robiť makaróny s (vopred nastúhaným!!!*) syrom a paradajkovým pretlakom. **

Väčšinou si vydobyjem svoje a musím sa pochváliť, že som sa naučila robiť najlepšie špagety a la mediterránea, čo je môj nový národný recept, nové "zemiaky Chérie s jablkami, slaninou a škoricou."

* nikdy som nepochopila, prečo si ľudia kupujú vopred nastrúhaný no-name syr a vopred nakrájaný šalát, keď si môžu kúpiť všetko vcelku a zachovať pôvodnú intenzívnu chuť produktov.
** aspoň ten je bio.






*

*

streda, 2. júla 2014

O jedle

Ó, aj vy ste si všimli ten trend adorácie jedla a prehnané vyzdvihovanie zdravého životného štýlu? Ako to už býva, s každým novým trendom prilezie skupina hejterov, ktorí, zdá sa, nemajú na práci nič iné, než si robiť srandu a hlúpe posmešky z ľudí, ktorí držia krok s novou módnou vlnou. Je in byť vegánom a piť smoothies? Začali túto tendenciu vyznávať vaši bývalí spolužiaci, ktorí do seba roky každú prestávku tlačili obložené žemle a pizza rožky z bufetu? Stretávate v posilkách a v crossfit centrách ľudí, ktorí na telesnej nezabehli ani kilometer bez toho, aby neomdievali a nenačahovali sa za inhalátorom? No a čo?? Nie je to vari lepšie, ako keby mal byť v móde McDonald a Slovakia chips (vyrobené v ČR)? Čo tak si priznať, že je na tom novom trende možno niečo dobré?

Moje stravovanie nie je extrémne v žiadnom zmysle slova. Nie som vegetarián ani vegán a odmietam jednostrannú diétu. Rada chodím jesť a piť na buržuj miesta, rovnako si rada pripravím doma chlieb s maslom a rajčinami. Každé jedlo je pre mňa pôžitkom, mám svoje top gastronomické zázraky, ale neštítim sa ani ochutnať mušle či polosurový stejk, lebo rada skúšam nové veci, aby som si mohla utvoriť vlastný názor a prípadne sa nechať milo prekvapiť. Zdá sa mi totiž iracionálne zavrhovať niečo len kvôli predsudkom.

Milujem moje španielske rána, pretože je to moja voľná časť dňa. Vždy vstanem skoro, idem si zabehať, skáčem na švihadle, dám si sprchu, oblečiem župan, nakrájam si ovocie, pridám orechy či mandle a zjem si ich v záhrade pri bazéne. Minule A. povedala, že jedlo je tiež zážitkom a úplne s ňou súhlasím.

Milujem, keď máme na obed čerstvého lososa či chobotnicu.
Milujem krevety osmažené na olivovom oleji pokvapkané citrónom.
Milujem teplý chlieb a cestoviny, hoci sú to samé sacharidy.
Mám rada chuť mlieka, hoci britskí vedci povedali, že vraj prospieva akurát tak teliatkam.
A príležitostne si zapálim kvalitnú cigaru.

A keď mám občas ráno chuť na kýblik kávy a sušienky, tak čo? Áno, aj ja si občas dám Colu, idem na pivo, víno a ľúbim dobrú čokoládu.  Znamená to, že som porušila dogmy a už nikdy nemôžem povedať, že sa zdravujem zdravo? Ľudia, preboha, neberte to  tak vážne. Život je aj na to, aby sme si ho užili, nie?

Ak niekto chce nachos, salsu a polotovary, tak nech si dá. Ak chce jesť celý život len surovú stravu a vôbec nemá chuť na sladkosti, je to v poriadku. Trápne je neustále rozkazovať, ohovárať, hodnotiť a posudzovať druhých. Každý má právo robiť so svojím telom čo chce. O tom je diverzita. A tí, ktorí majú stále blbé reči, prosím, preberte sa trochu, vzchopte sa a nehejtujte ľudí, ktorí majú inú gastronomickú filozofiu ako vy.

Čo si o tom myslíte? Aké je vaše TOP jedlo a čo najexotickejšie ste vyskúšali?