štvrtok, 14. augusta 2014

Letné zápisky, vol. 9


Preplnené miesta (napríklad vlakové stanice) vo mne okrem nechuti vzbudzujú aj veľa myšlienok. Dá sa zvyknúť na hluk lietadiel (V G. som bývala kúsok od letiska), malé zákutia, na britský akcent a na splavovanie riek, sterilný bazén a prázdne ulice. Na kúpanie sa v mori každý víkend a niekedy i cez týždeň. Rovnako je ľahké vypestovať si návyk na používanie hydratačného krému či na správne gestá pri vyjednávaní cien na trhu s ovocím a zeleninou. To všetko bolo fajn, ale primálo a primalé. Vedela som, že moje srdce bije inde a myslím, že som už príliš stará na to, aby som robila veci, ktoré ma nerobia šťastnou. Tušila som jej prítomnosť. A tak som sa ocitla tu.



Sme ako jedna a úplne iné, čo nám však nebráni dopĺňať sa. Je medzi nami niečo ako súznenie. Ona je farebná a ja nosím čierne šaty, ona mi spáli mi pokožku a ja z jej baru odídem bez platenia. Nikdy nespíme, obe zbožňujeme hlúpe vtipy a hovoríme mnohými rečami. Má v sebe farby, hluk, preplnené bary, hudba, presne ako to mám rada. Láka ma na obžerstvo a spolu jazdíme na bielo-červenom bicykli s košíkom. Filmy na pláži. Rozväzuje mi šnúrky na topánkach a hrá sa mi s vlasmi. Na zátylok vtíska mi vlhké sangriové bozky. Takáto je Barcelona :)


streda, 6. augusta 2014

This is my show



Life is awesome, I confess, 
what I do, I do the best.

Lay me down tonight 
in my diamonds and pearls

Tell me something like 
I'm your favourite girl.


sobota, 2. augusta 2014

Letné zápisky, vol. 8



Počas jedného z tých no-bra dní som sedela na horúcom kameni a obedovala ustrice. Pokožku som mala pokrytú soľným práškom a medzi prstami na nohách ma šteklil piesok. Za iných okolností by som čím skôr zdrhala do sprchy, ale tieto okolnosti boli odlišné než obvykle. Na Španielsku ma najviac baví živelnosť, ktorá akoby bola vpísaná do DNA tunajších ľudí. Žiť moment - to je slovné spojenie, ktoré ich úplne vystihuje. Ich prístup k životu nie je taký upätý ako u nás doma. Páči sa mi, že ľudia nelipnú na zaužívaných, často značne obmedzujúcich predstavách (tak ako u nás) a sú akosi viac spontánnejší  a tým pádom nevyhnutne aj radostnejší.

More voňalo a hučalo a ja som v tom momente cítila obrovskú vďačnosť, že môžem toto leto navštíviť všetky tie super lokality, do sýtosti sa kúpať, plávať nahá, byť trochu buržuj, spoznávať nové mestá a dediny a nových ľudí. Som presvedčená, že ak by sme sa zbavili predsudkov a ku všetkým pristupovali pozitívne, svet by bol lepší. Myslím si totiž, že od každého, koho vám život prinesie do cesty, sa môžete niečo naučiť... hoci len maličkosť! A nie je vlastne skúsenosť tým najlepším, čo vám nakoniec ostane?

Ustrice sa jedia živé. Zakaždým, keď ich pokvapkáte citrónom, zmrštia sa, pretože ich to zaštípe. S chuťou som zjedla asi desať (snažiac sa nevnímať, že vyzerajú ako škaredá vagína), no v žiadnej nebola perla. Vzbudilo to vo mne myšlienku, že som zrejme ženou, ktorá je odsúdená na umelé šperky do doby, kým si drahokamy bude môcť kúpiť sama. 

Teraz prejdem k veci. Zdá sa mi, že na Slovensku veľa ľudí žije väčšinu svojho času čakaním na niečo. Na koniec školy, práce, dňa, roka. Na prázdniny, aby neskôr čakali na skončenie otravnej dovolenky s rodinou, na koniec prázdnin, pretože sú nudné a členovia rodiny vám po čase strávenom doma lezú na nervy... Iste aj vy poznáte ten systém, ktorý sa v krátkosti dá opísať ako: "Máme všetko. Čo chceme? Chceme viac!" Uzavretý kolobeh. z ktorého časom vytesníme väčšinu zlého a ostanú nám tie dobré spomienky, aby sme onedlho opäť vstúpili do dní, s ktorými nie sme tak na sto percent spokojní a stotožnení. Mohlo by byť zaujímavé urobiť štatistiku, koľko percent času si obyčajný Slovák užíva život.

Chronic dissatisfaction, that's what you have. Niños de mierda!

Viem, že z môjho blogu, IG a iných facebookov to vyznieva, že si tu len užívam a preto sa mi ľahko mindžuje, no pravdou je, že zároveň makám ako otrok. Pretože ak niekoľko dní po sebe strávite s dvoma neunaviteľnými šesťročnými deťmi (pričom neustále počúvate buzeráciu od ich rodičov, pretože nič, čo urobíte, nie je dosť dobré), logicky vás to vyčerpá. Mňa tak, že niekedy zaspím pár minút po tom, ako ich uložím do postele :D

Domnievam sa všal, že by bolo pekné, keby sa ľudia naučili vychutnávať si každý moment. Nie len tie chvíle oficiálne vyhradené na radôstky, pretože tie sa väčšinou spájajú s očakávaním. Počas dňa, aj toho najbežnejšieho, sa dá nájsť veľa vecí, ktoré ho spríjemnia. 

Španieli sú často dezorganizovaní a nedochvíľni, ale nedá sa im poprieť, že pôsobia šťastnejšie a uvoľnenejšie ako Slováci. Žijú s ľahkosťou a ja sa to učím tiež. Na všetkom sa dá nájsť niečo dobré a niečo zlé, pričom je dosť možné, že ak by som tu žila, začalo by mi to liezť na nervy. Avšak, som človek, ktorý sa na všetkom snaží nájsť niečo pozitívne (v opačnom prípade by som v posledných mesiacoch asi mohla ísť do kúta plakať, haha), takže sa učím brať každú udalosť tak, ako príde. Učím sa byť otvorenejšia, skromnejšia, prispôsobivejšia, adaptabilnejšia. Viem, že nemusí byť všetko podľa mňa a nie vždy dostanem to, čo chcem, ale to ešte neznamená, že vo výsledku nebudem spoko.

Kým som toto písala, za oknom padal hustý lejak. Takmer akoby som vôbec nebola v slnečnom Španielsku. Ale teraz, zdá sa, začína slabnúť, stmieva sa a mračná sa trhajú. A po daždi vždy nakoniec vyjde slnko, nie je vari tak?