štvrtok, 2. októbra 2014

Anomália

Z perín, ktoré stále voňali intelektom spoločných rán, sa mi odísť nechcelo. Lenivo som si naťahovala končatiny a vychutnáva ten pocit, keď je dielo dokončené a obloha jasná. Bol dokonalým prototypom človeka, akého som nikdy predtým a ani potom nestretla. Jeho dlhokánske maily boli cestopismi, smiechom cez slzy a úvahami najhrubšieho zrna. Intimitu sme nikdy nemuseli imitovať. Páčilo sa mi na ňom všetko, ale bolo aj pár vecí, ktoré ma dostávali do rozpakov, napríklad puntičkárstvo, hrubé zateplené ponožky a mokrý koberček v kúpeľni. Keď som sa mu v jeden z posledných jarných dní priznala, že ho strašne veľmi ľúbim, odišiel a ja som začala zbabelo chodiť deň po dni na rande s každým z mojich ctiteľov, aby som ukázala, že je vlastne všetko úplná paráda. Celý svet bol prenádherný vo svojej absurdnosti. 

Ak by sa dalo, chcela by som teraz sedieť v nejakej kaviarni pri veľkom okne, pomaly si odpíjať z čaju  pozorovať prvé lístie šantiace vo vetre. Hrala by Ella Fitzgerald a ja by som sa hrala s neotvoreným vrecúškom cukru. Dnes som zhliadla tri filmy, ktoré ani neviem, o čom boli, upratala som kuchyňu a hodila do práčky čiernu bielizeň. Mala by som robiť tristo vecí, ale nedokážem sa odhodlať k ničomu. Chýbajú mi letné noci a tak rada by som sa s niekým smiala, prechádzala a klebetila o všeličom, nie bola v horúčke a bez hlasu zatvorená medzi štyrmi stenami prázdneho priestoru. Inými slovami, je mi smutno. Zvečerieva sa a teplota môjho nemilosrdne stúpa. No čo ešte dodať. Byť chorá, keď je babie leto a chumáče pavučín poletujú vo vzduchu, to je čistá radosť. Ale je to iná radosť. Je to smútok, ako by povedal Gašparovič.

Som v ohni, bejby, ale čo s tým môžem robiť?



pondelok, 22. septembra 2014

Diary of Chérie, vol. 6

O 1:17 pouličné svetlá žiaria cez okná a siluety v miestnosti sú jemnejšie a tiene na stenách oblejšie. Vzduch sýtejší a chladnejší. Hudba hrá už len veľmi potichu, jemná melódia sa vkráda pod pokožku podobne ako chlad z podlahy. Rovnakým spôsobom, akým stokrát veľavýznamne odchádzam, sa vždy veľkolepo vraciam na miesta, ktoré milujem. Jeden z dobrých dní na svete môže vyzerať napríklad nasledovne: zobudiť sa na milé správy, raňajkovať kávu a koláče, dať si horúci kúpeľ s vôňou levandule, zbaliť si kufre ako Rose na Titanicu, či stráviť prvý večer a noc v novom byte.

Prvá sprcha, prvý čaj, prvá fľaša vína. Prvý týždeň, prvý veľký nákup a prvá čokoláda, ktorá padla za oltár vlasti, prvé klepy a mudrovanie o všeličom, spevácke vystúpenie Mariky Gombitovej v mojom podaní, prvá pánska návšteva a veľa smiechov, atď. Obsadenie najlukratívnejšej izietky, poličky v chladničke, kredenci a kúpeľni, všetko v zmysle kto prv príde, ten prv berie. Chlieb s džemom a bio musli s mliekom. 

V obývačke veľa kníh všetkých žánrov, od Príkladov z matematiky, cez Zdravovedu, Krstného otca, rôznych diel od Moraviu až po Bibliu. A vedľa hluchá susedka, ktorá si každý večer púšťa omšové piesne a mne pri zaspávaní v hlave hrá Zdravas a iné sväté spevy. Zrejme mi ten tam hore chce naznačiť, že rozdať si to na svadbe s nevestiným bratom nie je ten najlepší nápad z edície nápadov leta 2014. Ech, sila myšlienky!

Mám pocit, že dlhé ryšavé vlasy som mala snáď pred sto rokmi. A uvedomila som si, že napriek zdanlivo serióznemu vzhľadu som ešte veľmi nevyspelá a detská. Stále hľadám divných ľudí na rozhovory a nové pocity, aby som dokázala, že ešte nie som celkom otupená. Že po tom, ako Filmový prestal byť filmovým, ešte niečo cítim. 

Ale nikdy to nebolo ono, nemalo to zmysel, grády, veľké emócie a predovšetkým chýbali: (moje obľúbené slovo) gestá. Zistila som, že akákoľvek dráma ma už nudí k smrti, znepokojuje a otravuje. Asi starnem, či čo. Mám radšej pevne zakorenené rituály, ako napríklad nakupovať knihy, ísť na kávu s najbližším, len tak sa rozprávať a počúvať rap a byť totálne mimo rytmu, ale plná živej spokojnosti mne vlastnej.

A tak, ako som pred pár mesiacmi odchádzala z Panenskej (trochu ako smutko a s odretými rukami od nosenia ťažkých vecí), presne opačným spôsobom mi pred pár dňami došlo, že tu bude supiš. Ale mne je vlastne všade supiš, lebo viete, všetko máte urobené tak, ako si sami zariadite:)

Give it to me, give it to me everything, you know that I like my world on a string...


streda, 3. septembra 2014

My best days


Vonku prší už niekoľko dní. Mám rada žlté svetlo lampy a čerstvé hrianky s domácim slivkovým džemom. Do vlasov vplietam si farebné stužky a zdobím nimi tenké vrkôčiky. V repertoári sa nachádza mnoho nových letných melancholických piesní a za oknom padá dážď. Počujem, ako klopká... Slnko sa neukázalo už niekoľko dní a odtiene šedej začínajú byť pre mňa pekne otravné. 

Chýba mi svetlo a cnie sa mi za dňami, keď morský príliv sebavedome hučal dávajúc na známosť svoju prevahu nad piesčitým terénom. Odmietam sa podaromnici ponevierať po nociach, takže pozerám veľa filmov, pečiem zdravé koláče a čítam knihy. Prišla som na to, že sa potrebujem zamestnať niečím prospešným. Nájsť si prácu alebo čo. Mám síce rada nič nerobenie, ale keď je ho priveľa, do hlavy sa mi vkráda veľa hlúpych myšlienok a príliš premýšľam nad hlúposťami. Snáď chápete, čo tým chcem povedať.

Vždy mi naháňali strach prudké zmeny plánov. Povedzme, že som mala rada bezpečný stereotyp, to však platilo len v životných situáciách a nie v zmenách vzhľadu. Keď som konečne po roku každomesačného farbenia získala najlepší odtieň ryšavej farby, rozhodla som sa opáliť sa (slnko mi robí dobre) a v intrákovej kúpeľni si dať na hlavu random tmavohnedý odtieň. Koniec koncov, sú to len vlasy. A myslím si, že je úžasné, že ich ešte vôbec mám a že sú stále hebké, po toľkých macošských hókusoch-pokusoch.

Takže keď nič iné, aspoň mám seriózny vzhľad a pretriedený šatník. A nasledujúci rok budem bývať na ulici, ktorá nemá pekný názov a náš byt bude vedľa hotela a nákupného centra. Ja som vedela, že si nemám robiť srandu z toho, že niekto chce bývať pri shopping centre!!! Och. Ale aspoň budeme mať veľkú izbu a balkón :) A ozaj, budem bývať s K. a ešte s 2 dievčatami, takže predpokladám, že to bude niečo ako čistotný letný tábor a všade vonné sviečky :D