nedeľa, 2. novembra 2014

Spolubidlá vol. 4



Náš nový byt je doupě, v ktorom je na dennom poriadku vyrábanie smoothies, pitie bio limonád, jedenie zdravých šalátov a orieškov, večerné klebetné krúžky, okultistické pálenie vonných sviečok, profesionálny stalking malých a veľkých ľudí (Zn.: nič neujde našej pozornosti) a v neposlednom rade zdravý životný štýl, z ktorého sa detoxikujeme fľašami vína a škatuľkou cigariet na posedenie. Za ten čas, čo bývam s K., C. a P., sa už stihlo udiať pár vecí, ktoré sa navždy vpíšu do histórie a o ktorých by sa dal natočiť film, ktorý by stopro zarezonoval na Artfilm feste. A volalo by sa to napríklad Potulky izbou a balkónom Chérie&Kathy

Opomeniem teraz všetky rutinné klepy a mužov, ktorí nás milujú, opúšťajú svoje frajerky a v daždi stávajú pod naším oknom (:D) a prenesiem pozornosť na niečo vážnejšie. Tak si predstavte, že je pokojný večer, len tak si chillujete v posteli, púšťate si piesne a zrazu začujete škrabkanie. A potom zas. Dospela som k empirickému zisteniu, že keď bývajú spolu štyri ženy a objaví sa myš, zaručene to vedie k davovej psychóze a stavu, v ktorom sa už človek začne báť aj prachových častíc pod posteľou, imaginárnej myši v tvare priesvitnej jašterice s chlpatým trupom, drevenej pasce, slaniny či zapaľovača. Ak by naša susedka nebola hluchá, iste by si myslela, že v tú noc v našom byte prebiehala hromadná vražda.




- Prečo kričíš?
- Ja neviem, vy kričíte!!

...





Odkedy sme sa zbavili myšky, okolo ktorej bolo 2 dni viac povyku než okolo čohokoľvek iného (pritom nakoniec mala asi 5 centimetrov, bola biela ako sneh a vyzerala úplne bezbranne), ľúbim byť v Bratislave. Moje aktuálne spolubidlá sú totiž celkom supiš, nikto neciká do umývadla ani si neodkladá zubnú kefku do sprchového kúta. A máme veľkú obývačku, v ktorej môžu spávať návštevy pod erárnou dekou. :) Vôbec nemám dôvod byť hejter, takže poviem len toľko, že C. je veľmi milá, kreatívna a zlatá a momentálne má semi-amanta, ktorému chýba tretina zubu a podľa mňa je v kategórii inej radosti, ale neprislúcha mi hodnotiť. A P. nie je vôbec zlá, ale som si istá, že si myslí, že sme čudné, pretože:
  • Nosíme sukne a šaty, keď je vonku chladno.
  • Stále kupujeme veľa vína.
  • Nemáme školu každý deň.

My si však o nej myslíme tiež, že je čudná, pretože:
  • Je stále na Facebooku.
  • Varí si zvláštne jedlá v enormných dávkach a pečie polotovarové koláče.
  • Takmer stále sa  na čosi sťažuje.
  • Má vlastné mydlo na ruky i rolku toaletného papiera.
A napriek tomu, že som práve hodinu upratovala náš byt namiesto nej, som tu spokojnejšia než minulý rok na Panenskej. Len čo sa ukáže na oči, vytmavím jej to. Bude to boj.

Na záver pripájam to najhoršie z jesenného playlistu:


PS: Ako by ste babe naznačili, že vás serie, keď po sebe necháva bordel v kuchyni a omrvinky na stole, bez toho, aby ste sa jej tým dotkli a urazili ju?

streda, 22. októbra 2014

Tieto eskapády

Podľa pravidla, že jednému proste nemôže vychádzať všetko naraz, som v krásnej jeseni ochorela. Tak veľmi, že som nechodila do školy a zrušila hodinu s Jebačom. Už dávno mi nebolo tak zle, všetky lieky boli ako lentilky, nerobili nič, nič, dokonca som si začala myslieť, že ma niekto musel urieknuť. Trvalo to nekonečné 3 týždne, slovom tri, počas ktorých som nebola schopná nielen pohybovať sa, ale ani rozprávať a myslieť. Povinnosti a výčitky svedomia sa kopili, pri zaspávaní som sa nemohla ani nadýchnuť, tak som len ticho plakala a ťažoba nemala konca...

Mala som veľa času a nemožnosť robiť čokoľvek, tak som premýšľala nad tými drobnými rituálami, ktoré každý človek má. Umyť si zuby pred aj po raňajkách. Najprv sa namaľovať, potom obliecť. Použiť nerovnaké zvýrazňovače na rôzne typy poznámok. Otvárať dvere kolenom a smetiak dvoma prstami. Nad súkromným spôsobom humoru medzi kamarátmi a mojím perfektným systémom nakupovania. Stále sa snažím vymyslieť, čo by som mohla zefektívniť, zlepšiť, a potom to zájde tak ďaleko, že vznikne obrovská príjemná časová bublina, ktorá ostáva na voľnú zábavu, v ktorej dekorujem, učím sa, veľa čítam a dívam sa na filmy, pijem každý deň smoothies, odmietam cukry a iné návykové látky a nalepila som si umelé mihalnice. Úprimne, hoci nie som dezorganizovaný typ človeka, je pár vecí, ktoré odkladám na neurčito, ale nie preto, že by som bola lenivá, ja ich proste len nechcem spraviť, a tak čakám, kým sa vyriešia samé. 

Vraj je lev panovačným a teatrálnym znamením. Na mňa to platí do bodky a zrejme je to pre druhých istým spôsobom príťažlivé. Dni boli také krásne, že by padlo vhod zamilovať sa a zdieľať ich s blízkou dušou, drobné chvíle, ktoré možno nie sú extra smerodajné, ale dotvárajú dokonalý obraz sveta, snáď viete, o čom hovorím. V hĺbke duše som totiž ťažký romantik. Škoda, že v poslednej dobe sa všetci chcú zbližovať len fyzicky. Celkom som tomu nerozumela, lebo aký je zmysel vecí, ktoré robíme? Fakt všetko speje len k tomu, aby sme sa dobre najedli, opili, zdrogovali a zasúložili si? A čo budeme chcieť po tom, ako ochutnáme najväčšie delikatesy a nájdeme osobu, s ktorou je to súznenie dokonalé? 

Existujú ženy, ktoré potrebujú istým spôsobom sústavne balansovať na hrane, zapájať všetky zmysly k tomu, aby sme nespadli doprava či doľava. Cítiť, že žijú naplno. Že bude na čo spomínať, keď budeme mať sedemdesiat. A tak s pravidelným opakovaním bez mihnutia oka ukrižovávame biedne lásky, rozpútavajúc peklo všade kde sa objavia. Sorry za to. Deň, noc, noc, deň, ktorý je rok? Nie je to niečo, čo si napíšete do motivačného listu. Nič, s čím by ste sa chválili novým známym. Ale bavil by nás ten život bez veľkých emócii? Myslím, že nie. To je ten dôvod, prečo nás nudia nekomplikovaní ťuťkovia, príliš racionálne vzťahy, príliš predvídateľní (a ovládateľní) muži a naučené frázy. Celá tá správnosť proste nedáva zmysel. Nerady vysvetľujeme náš zmysel pre humor či spôsoby vyjadrovania. Možno hľadáme celý život podvedome vylepšené verzie našich bývalých milencov a keď zistíme, že nie sú až také vylepšené, sme sklamané a znudené. Evelyn by teraz povedala: Hejter, hejter, buď radšej skejter.

A potom prišiel Filmový a keď som sa po mesiacoch nadránom prebudila v jeho izbe, už dávno som sa necítila tak zvláštne. Obloha sa menila z rannej šedi do jasného dňa, strašne silno ma túlil a spýtal sa ma: "Kristínka, čo budeme robiť?" A ja že "Neviem." A potom sa miloval s mojou krehkou dušou.

Asi tieto eskapády treba napísať na zvitok a priškrtiť eskapáskou.

(Dotýkate sa červenej, keď ide sanitka?)

štvrtok, 2. októbra 2014

Anomália

Z perín, ktoré stále voňali intelektom spoločných rán, sa mi odísť nechcelo. Lenivo som si naťahovala končatiny a vychutnáva ten pocit, keď je dielo dokončené a obloha jasná. Bol dokonalým prototypom človeka, akého som nikdy predtým a ani potom nestretla. Jeho dlhokánske maily boli cestopismi, smiechom cez slzy a úvahami najhrubšieho zrna. Intimitu sme nikdy nemuseli imitovať. Páčilo sa mi na ňom všetko, ale bolo aj pár vecí, ktoré ma dostávali do rozpakov, napríklad puntičkárstvo, hrubé zateplené ponožky a mokrý koberček v kúpeľni. Keď som sa mu v jeden z posledných jarných dní priznala, že ho strašne veľmi ľúbim, odišiel a ja som začala zbabelo chodiť deň po dni na rande s každým z mojich ctiteľov, aby som ukázala, že je vlastne všetko úplná paráda. Celý svet bol prenádherný vo svojej absurdnosti. 

Ak by sa dalo, chcela by som teraz sedieť v nejakej kaviarni pri veľkom okne, pomaly si odpíjať z čaju  pozorovať prvé lístie šantiace vo vetre. Hrala by Ella Fitzgerald a ja by som sa hrala s neotvoreným vrecúškom cukru. Dnes som zhliadla tri filmy, ktoré ani neviem, o čom boli, upratala som kuchyňu a hodila do práčky čiernu bielizeň. Mala by som robiť tristo vecí, ale nedokážem sa odhodlať k ničomu. Chýbajú mi letné noci a tak rada by som sa s niekým smiala, prechádzala a klebetila o všeličom, nie bola v horúčke a bez hlasu zatvorená medzi štyrmi stenami prázdneho priestoru. Inými slovami, je mi smutno. Zvečerieva sa a teplota môjho nemilosrdne stúpa. No čo ešte dodať. Byť chorá, keď je babie leto a chumáče pavučín poletujú vo vzduchu, to je čistá radosť. Ale je to iná radosť. Je to smútok, ako by povedal Gašparovič.

Som v ohni, bejby, ale čo s tým môžem robiť?