nedeľa, 14. decembra 2014

Čas vianočný :)



Všetky girlandy, wishlisty, svetielka, ktoré nás obklopujú už nejeden týždeň, sú síce krásne a čarovné, ale trochu sa mi zdá, akoby sme zabúdali na to, o čo vlastne ide. Nechcem moralizovať či čo, ale advent by mal byť pokojným obdobím, keď sa snažíme byť lepšími, umiernenejšími, sústrediť sa na to, čo je v nás a nemyslieť len na pozlátko.

Nevravím, že som nejaký askét, hohohó, rada si doprajem všakovaké pekné veci a potešenia, avšak Vianoce sú pre mňa sviatkom skromnosti, veď aj malý Ježiš prišiel na svet v jasliach. Na túto tému napísala pred pár dňami zaujímavý článok Miroslava, ktorá si so svojou rodinou nedáva žiadne darčeky. 

Nemyslím si, že tento prístup je pre každého, (napríklad moje budúce deti by som nechcela ochudobniť od toho čara, že príde Ježiško), ale zdá sa mi trochu žiaľne, keď vidím, akoby každý chcel svojmu partnerovi kúpiť čo najdrahší darček a navzájom sa mnohí takmer pretekajú v tom, kto od rodičov dostane viac čo najdrahších vecí. Pretože to trochu zaváňa darovaním z povinnosti, nie preto, že by sme skutočne chceli druhého potešiť. A to naozaj nie je láska. Vrcholom je, ak si niekto vezme pôžičku len preto, aby mohol nakúpiť mnoho darčekov pod strom...

Napríklad, mne sa veľmi páči, ak ma niekto obdaruje preto, lebo chce. Ak ma mamina vezme do obchodu a nakúpi mi zásobu rôznych ponožiek a daruje mi svoj vintage taliansky sveter či biele džínsy, alebo ak ma KathyT prekvapí nejakou drobnosťou, ako napríklad voňavými šípkami, či ak sa s M. len tak túlame a stiahne ma do čokoládovne na chutnú pralinku, alebo mi spontánne kúpi knihu, po ktorej pokukujem. 

Na Vianoce nikdy nedostávam drahé darčeky, pretože mám pomerne štedrých rodičov po celý rok a zrejme by som sa cítila veľmi hlúpo, ak by som od nich pod stromček žiadala iPhone, Mac či kabelku M. Kors. Napríklad minulý rok som dostala šitie, červené šaty a nejaké ponožky a bola som celá šťastná. Tento rok dostanem zrejme len jednu vec, ktorú potrebujem, už dlho po nej pokukujem, budem z nej veľmi šťastná a budem ju využívať veľmi dlho. Cením si však tie dni, ktoré strávim doma, pečieme medovníky, dívame sa spolu na vianočné filmy, rozprávame sa...

Myslím, že ak raz budem bohatá, sama si kúpim všetko, po čom túžim. Možno sem aj hodím nejaký zoznam vecí, do ktorých chcem v blízkej dobe investovať, hoci neviem, či by to niekoho zaujímalo. Dajte vedieť.

A čo vy? Máte už vianočné pocity? A myslíte, že nasneží aj v dolinách? (Mohlo by...)
Ak by som sa nedívala do kalendára, takmer by som neverila, že o 10 dní je to tu :)




utorok, 25. novembra 2014

Social proof

Moje čižmičky sú podbité a keď s nimi pri chôdzi klopkám, moja hlava je kdesi v oblakoch. Pár stupňov nad nulou je zásadnou podmienkou pre podnietenie melancholického obdobia ako šitého na človeka, ako som ja. Všetky emocionálne poryvy sa dostávajú na povrch a víno píše o niečo viac než v iných častiach roka. Od septembra som sem písala len poskromne. Okrem toho že som dostala pár motýlích bozkov v skúšobnej kabínke (so smooth, very Casanova, such love...), schudla 2 cm v páse a idem na polovicu letného semestra do Ljubljany, toho na zdieľanie nebolo veľa.

Myslím, že som sa trochu zmenila a už nie som taká pochabá ako kedysi. Už viem, čo chcem a väčšinu času trávim osamote, študujem, vzdelávam sa a pracujem na sebe. Obklopujem sa milými ľuďmi a nádhernými vecami. Uvedomila som si, že nie je správne, keď chceme všetko hneď a pre naše oxymoronové túžby sme ochotní potláčať zdravý rozum, ktorým pri hodnotení iných ľudí veľkolepo, graciózne prekypujeme. 

Neraz som si želala, aby medzi moje cnosti patrila trpezlivosť. Skôr však platilo, že som musela mať všetko a najlepšie hneď a ľudia sa skôr adaptovali na moje podmienky, než ja na tie ich. Proste som nikoho a nič nepotrebovala. Vždy sa však vynáralo plno otázok, na ktoré som nevedela odpovedať, nech som si akokoľvek lámala hlavu. Večná nespokojnosť sa stala mojou najlepšou priateľkou. Kritika, to mi šlo. Nič pre mňa nebolo dosť dobré, nikto nebol dosť skvelý, ba sama som sa v pote tváre šplhala, aby som dosiahla na vlastné prísne kritériá. Niekedy mi pripadalo, akoby som celý doterajší život hľadala nemožné. Niečo ako pohodlné topánky na zabijácky vysokom tenkom podpätku. Stále to tak do istej miery je. Viem, že to nie je možné, čo mi však nebráni kupovať si ďalšie a ďalšie páry, ktorými zdobím seba a moju izbu. 

Skúste si teraz predstaviť situáciu, že sa vám zrazu začne ohromne dariť a vaša spontánnosť a úžasnosť sveta nadobudne také rozmery, o akých ste nikdy ani neuvažovali. A vy čo? Uspokojíte sa s tým úryvkom šťastia, ktorý prekvapene zvierate v dlaniach, alebo začnete túžiť po ešte väčších slastiach, keďže už poznáte, ako chutí moc a rozkoš? 

Niekedy sa cítim tak brutálne super, že začínam mať pocit, že vo mne vzniká niečo nové, nepoznané a skvelé. Jednoduchosť je príliš plochá. Neznie mi ušiach tak ako slová, ktoré si vravíme v bare vediac, že ráno ich už vysloviť nesmieme. Nie sme tými, čo by sa uspokojili s málom. Stále chceme viac a zabúdame na to, akí sme vnútri krehkí. 

Známe teplo, známe vzrušenie znásobené zvedavosťou a prekvapením z novej situácie. V hlave zbieram kúsky rozumu a zberám sa na odchod, ale zmôžem sa len na nádych a náhľad na to, čo by mohlo byť. Koniec koncov, vy by ste si odopierali niečo, pri čom sa cítite bohovsky a živo?  Myslím si, že milovať ľudí, s ktorými nemôžeme byť, je občas tým jediným, čo nám pripomína, že sme ešte stále ľudskými bytosťami. 

Je to. ako keď stretnete najlepšieho muža vášho života, ktorý je opálený, má široké ramená, vrásky okolo očí, pehy na nose a na sebe bielu košeľu. Niet iného, ktorému by som ste šli kúpiť raňajky len v nočnej košeli a kabáte. Neexistuje iný, ktorý by bol ako on.

Som trápny melancholik. Už nechodím von a radšej večery trávim tým, že sa učím. Dokonca som natoľko lenivá, že si ani nejdem pózersky zapáliť štýlovú dlhú cigaretu, pretože sa mi nechce vonku mrznúť a fajčenie v dome sa mi bytostne protiví.

Mám však pár dospelých rád do života, ktoré môžete do svojho bežného života implementovať v podstate hneď.


  • Nemixujte si smoothie z rukoly. 
  • Namiesto 3 lacných nekvalitných vecí si kúpte jednu poriadnu a nadčasovú.
  • A predovšetkým, ľudia, nikdy nedržte detox, vážne, lebo potom a ani nenazdáte a zjete obriu bielu bagetu, vypijete litre vína a vyfajčíte škatuľku cigariet. (Navyše si dáte zmrzku a banány v čokoláde, stúpne vám cukor a to nechcete!)




nedeľa, 2. novembra 2014

Spolubidlá vol. 4



Náš nový byt je doupě, v ktorom je na dennom poriadku vyrábanie smoothies, pitie bio limonád, jedenie zdravých šalátov a orieškov, večerné klebetné krúžky, okultistické pálenie vonných sviečok, profesionálny stalking malých a veľkých ľudí (Zn.: nič neujde našej pozornosti) a v neposlednom rade zdravý životný štýl, z ktorého sa detoxikujeme fľašami vína a škatuľkou cigariet na posedenie. Za ten čas, čo bývam s K., C. a P., sa už stihlo udiať pár vecí, ktoré sa navždy vpíšu do histórie a o ktorých by sa dal natočiť film, ktorý by stopro zarezonoval na Artfilm feste. A volalo by sa to napríklad Potulky izbou a balkónom Chérie&Kathy

Opomeniem teraz všetky rutinné klepy a mužov, ktorí nás milujú, opúšťajú svoje frajerky a v daždi stávajú pod naším oknom (:D) a prenesiem pozornosť na niečo vážnejšie. Tak si predstavte, že je pokojný večer, len tak si chillujete v posteli, púšťate si piesne a zrazu začujete škrabkanie. A potom zas. Dospela som k empirickému zisteniu, že keď bývajú spolu štyri ženy a objaví sa myš, zaručene to vedie k davovej psychóze a stavu, v ktorom sa už človek začne báť aj prachových častíc pod posteľou, imaginárnej myši v tvare priesvitnej jašterice s chlpatým trupom, drevenej pasce, slaniny či zapaľovača. Ak by naša susedka nebola hluchá, iste by si myslela, že v tú noc v našom byte prebiehala hromadná vražda.




- Prečo kričíš?
- Ja neviem, vy kričíte!!

...





Odkedy sme sa zbavili myšky, okolo ktorej bolo 2 dni viac povyku než okolo čohokoľvek iného (pritom nakoniec mala asi 5 centimetrov, bola biela ako sneh a vyzerala úplne bezbranne), ľúbim byť v Bratislave. Moje aktuálne spolubidlá sú totiž celkom supiš, nikto neciká do umývadla ani si neodkladá zubnú kefku do sprchového kúta. A máme veľkú obývačku, v ktorej môžu spávať návštevy pod erárnou dekou. :) Vôbec nemám dôvod byť hejter, takže poviem len toľko, že C. je veľmi milá, kreatívna a zlatá a momentálne má semi-amanta, ktorému chýba tretina zubu a podľa mňa je v kategórii inej radosti, ale neprislúcha mi hodnotiť. A P. nie je vôbec zlá, ale som si istá, že si myslí, že sme čudné, pretože:
  • Nosíme sukne a šaty, keď je vonku chladno.
  • Stále kupujeme veľa vína.
  • Nemáme školu každý deň.

My si však o nej myslíme tiež, že je čudná, pretože:
  • Je stále na Facebooku.
  • Varí si zvláštne jedlá v enormných dávkach a pečie polotovarové koláče.
  • Takmer stále sa  na čosi sťažuje.
  • Má vlastné mydlo na ruky i rolku toaletného papiera.
A napriek tomu, že som práve hodinu upratovala náš byt namiesto nej, som tu spokojnejšia než minulý rok na Panenskej. Len čo sa ukáže na oči, vytmavím jej to. Bude to boj.

Na záver pripájam to najhoršie z jesenného playlistu:


PS: Ako by ste babe naznačili, že vás serie, keď po sebe necháva bordel v kuchyni a omrvinky na stole, bez toho, aby ste sa jej tým dotkli a urazili ju?