sobota, 4. apríla 2015

Diary of Chérie, vol. 7

https://www.behance.net/gallery/21719449/Sexual-orgasms-110

Ostrihala som si vlasy o dobrých 10 centi, nožnicami na papier a tak to aj vyzerá. Chodím po svete s hlúpym krivým účesom a tmavým rúžom. Všetko, čo bolo ešte v januári, sa zdá byť len vzialeným snom. Bolo to vôbec?

Občas stále bojujem so záchvatmi paniky, nezmyselného strachu a nechuťou existovať, ale už sa tie pocity učím prijať. Občas som smutná, pretože som chorá a pretože ma stále bolia všetky minulé odmietnutia. V tých chvíľach nenachádzam nič, čím by som si ešte ešte mohla vypáliť mozog, aby to celé na chvíľu bolelo menej. Na jednej strane najabsurdnejšie je, že neexistuje racionálny dôvod, pre ktorý by som si mohla ospravedlniť tie nešťastné pocity. Na druhej strane viem, že život je ako hojdačka a sebaľútosť ešte nikoho nikam nepriviedla. Každý občas musí predstierať, že je normálny, lebo rozhodené hladiny hormónov si z nás robia loutky. Pokoj v stresujúcom období hľadám v rannej joge, čítaní poézie a litroch kávy.Už chcem, aby bola jar a aby sa dalo celé večery posedávať na priedomí...

Ďalšou novinkou je to, že som zaľúbená a ľúbená. Láska má cyklaménovú farbu, ktorú dopĺňajú fialové a žlté podtóny, divo kontrastujúce s čiernou. Priala by som byť arabskou princeznou a lietať, ale že veľa, stále a ďaleko a ešte... Chcela by som sa tiež zobúdzať vedľa modrookého každý deň a otvoriť si spolu epickú zemiačkáreň a mať veľa detí. Ale nedá sa všetko asi. No povedzte, môže si človek plánovať život na inom kontinente, keď je šialene zamilovaný?

streda, 18. marca 2015

Taliansko


O tom, že je Itália krásna, snáď netreba polemizovať. Jedna z vecí, ktoré najviac na tomto svete milujem, je ísť na výlet a tri dni v Trieste boli v tomto smere famózne. Slnko svietilo, káva v na terasách pouličných kaviarní chutila, moje bruško bolo spokojné a plné dobrého jedla a oči sa kochali krásami mesta. Talianky boli vysoké na podpätkoch a muži malí a štýloví. Ak pôjdete do tohto malebného prístavného mesta, nájdite si ubytko úplne v centre. Ochutnajte zmrzku v Jazzin a Gangemi, (ja som skúsila príchute mascarpone, pistácia a lesné ovocie), choďte na zdravý obed do Genuino a na večeru si dajte pastu či pizzu a prosseco. A choďte si pozrieť zámok Miramare. :)

Na akom výlete ste naposledy boli vy, alebo kam sa chystáte? :)













utorok, 10. marca 2015

Slovenia

Toto je malá fotoreportáž o tom, ako som sa do Ljubljany študovať vybrala. Keď som si dakedy v novembri písala motivačný list, bola som veľká hrdinka a zdalo sa mi to ako skvelý nápad. Keď som si v januári uvedomila, že musím do polovice apríla napísať bakalárku, už som to nepovažovala za také terno. Potom som sem prišla, zapáčilo sa mi tu a zistila som, že je to tu dosť super a aj tú bakaláris v pohode stíham. Teda samozrejme, nemôžem ísť na diskotéku každý večer, ale všetko sa dá, keď sa chce. Okrem toho celý mesiac žijem  typickým vegetatívnym študentským životom, t. j. nepracujem a priživujem na štipendiu, takže je môj modzog oklamaný a myslí si, že mam podozrivo málo zmysluplných aktivít, preto sa venujem vzdelávaniu viac ako keď som doma. Win-win situácia. Myslím, že moje štúdium nikoho nezaujíma, ale chápete, potrebovala som sa vyrozprávať, lebo mi chýba rodná reč. Chápete, nie?

Inak, dieťa po slovinsky sa povie otrok, dôchodci sú upokojenci, a autobusová zastávka pri intrákoch sa volá Študentsko naselje, čo znamená Študentská osada, no uznajte, skoro ako nejaké ghetto. Tieto južnoslovanské jazyky :) Každopádne, Ljubljana je malinké mesto, celé útulné, až mám chuť napísať Ľubľanka. Okolo rieky je historické centrum a korzo plné kaviarní, reštaurácií, barov, stačí si len vybrať podľa vkusu a momentálnej nálady a môžete si plnohodnotne vychutnávat prvé jarné lúče a nechať si tvár opaľovať slnečnými lúčmi. A ešte toto - dajú sa tu podstate zadarmo požičiavať mestské bicykle, čo je dobrá vec.

Symbolom tohto mesta je drak, ktorý podľa romantickej legendy začne vrtieť chvostom, ak po Dračom moste prejde panna. Ak by ste sem niekedy išli, nenechajte si ujsť kaviarne ako Lolita, StaraMačka či Cacao a na zahodenie nie je ani bar Nebotičník, z ktorého je famózny výhľad na mesto. Ale inak je to tu dzedzina, napríklad do školy chodím cez zarastené železničné priecestie a supermarkety (veľkosťou a vlastne všetkým ostatným na úrovni Mojej Samošky) sú tu asi 3, aj tie sú otvorené maximálne do 7 večer a cez víkendy vôbec, čiže si skoro stále chodím brúš naplniť do nejakej lokálnej reštaurácie a moja peňaženka musí potlačiť slzu.

No a čo sa týka Erazmákov, freemover-ov a iných zahraničných študentov, je to presne také, ako som čakala - stále party ruka hore. Ale skamošila som sa i so Slovincami, dokonca som hneď v prvý deň mala ctiteľa, takého lokálneho Casanovu s ofinkou nabok a roztrhanými džínsami na kolene, hah. A majú tu celkom v pohode intráky, nie ako Mlynská dolina, dokonca aj internety fungujú a okná tesnia. Dejú sa tu i chodbovicce, keď sa 20 ľudí vtiesni do maličkej kuchynky o rozlohe 2 x 3 m, kde sa pije, fajčí, spieva a hrá na gitare, riadny čunder, to musí každý raz zažiť, nielen podkrovné byty na Panenskej, sajder v Urbanhause a whiskey v skrini.